Čaj o nielen o piatej

Čas čítania: 6 min.

Čo majú spoločné amazonské lapacho, indiánske maté, orientálna data masala, indická brahmi a naše červené šípky? Horúcou vodou zaliaté usušené časti rastlín, a vznikne čaj, nápoj univerzálny pre celý svet. Ide len o to, z čoho je pripravený a koľko cukru doňho ide. Napríklad Angličania pijú čaj s mliekom, Turci zase do miniatúrneho poháru vhodia aj štedré štyri kocky cukru, tibeťania zase obľubujú čaj slaný, s maslom z jaka.

Ja si ako prvú pamätám nenapodobiteľnú chuť sladkého, sirupom osladeného čaju v škôlke; pamätám si aj na trpký pigičaj a na vôňu harmančeka v detskom čaji. Ako dieťa som občas prefíkane predstierala, že ma bolí brucho, len aby som dostala hrnček môjho obľúbeného fenyklového čaju. Chutil mi tak, že som bez odvrávania rýchlo urobila aj povinné drepy, ktoré mi mali pomôcť uvoľniť neexistujúce vetry, predtým než sa čaj vylúhuje a vychladí. Čaj z materinej dúšky, pamajoránu, prvosienkový čaj; voňavé bylinky nazbierané počas výletov a prechádzok v lese mi chutili najviac. Mimochodom, čaj s maslom nebol až tak nezvyčajný ani u nás. Moja detská lekárka odporúčala mojej mame, keď ma neprechádzal kašeľ, aby mi ho pripravila a mám tak pocit, že bol obohatený aj medom a rozpučeným cesnakom, no čistá katastrofa.

V živote som nevypila toľko čaju denne ako v Anglicku. Delikátne rozdiely v chuti medzi Earl Grey a Asam tea som začala vnímať až neskôr, keď som prestala sladiť. Kto v Anglicku žil tak vie, že všetci tam vždy pijú čaj, pravdaže s mliekom. Ráno, dopoludnia, na obed, poobede, večer, skrátka vždy. Pri pohári čaju sa premýšľa, riešia problémy, sťažuje, klebetí, telefonuje, číta; čaj s mliekom pijú deti, dospelí, starí, mladí, chorí aj zdraví. “Dajme si najprv šálku čaju” je veta, ktorá zmierňuje napútie aj smútok, otvára rozhovor a zastavuje čas. Angličania pili svoj zvyčajný čaj dokonca aj počas bombardovania Londýna ukrytý v útrobach metra, čaj s mliekom sa pokúšal od robota vymámiť aj Artur Dent, počas svojho dobrodružstva pri stopovaní v galaxii.

Niektoré čaj sa priam pýtajú do masívneho hrnčeka, iné zase do elegantnej krehkej šálky, ale všimli ste si, že čaj chutí úplne inak z vášho obľúbeného pohára než z akokoľvek krásnej, ale cudzej šálky?

“Teda, mám tridsať rokov, ale toto pijem prvýkrát v živote”, oznámil mi kamarát, keď som mu ponúkla z harmančekového čaju, ktorý som práve pila. “Môžem si dať do toho mlieko?”

To už som žila v Anglicku dosť dlho na to, aby som sa nerozosmiala, ale bez mihnutia oka odvetila, že pravdepodobne áno, mohol by, avšak ja by som to azda veľmi neodporúčala. A rodený Brit pochopil, že som mu povedala: “V žiadnom prípade, to je zlý nápad.”

Milujem vôňu jazmínového čaju, ale nepijem ho. Niežeby mi nechutil, naopak. Aby som však po ňom vedela zaspať, musela by som ho vypiť veľmi skoro ráno. Keď som dostala guličky krásneho kvitnúceho čaju od kamarátky, o pol piatej ráno som na internete zistila, že to bol zelený čaj s jazmínom.  Ja viem, mala som čítať návod.  Mala som ho čítať aj vtedy, keď som kúpila sypaný čaj s akýmsi romantickým názvom a klasicky som pri príprave zaliala plnú lyžičku čaju dvoma deci vody. Vyrobila som nechtiac koncentrát, ktorý som následne nariedila asi desaťnásobne a aj tak mi z neho skoro vystrelilo oči. A návod som zabudla prečítať aj vtedy, keď som sypaný vianočný čaj s nádhernou vôňou pomarančovej kôry navarila v jeden večer po práci sestre a sebe. Mala som pocit, že sestra je nejaká podráždená, keď mi okolo tretej ráno písala, že čo presne bolo v tom čaji, že nemôže spať a dúfa, že nespím ani ja. A tiež som sa naučila, že keď sa čaj volá pušný prach, asi nebude mať vyslovene upokojujúce účinky.

Čaje môžu prekvapiť aj inak ako zvýšením energie. Každý, kto už mal niekedy zápchu vie, že aj také čaje majú v domácej lekárničke svoje výsostné miesto. Ak by vám niekedy niekto tvrdil, že bylinné čaje sú neškodné, nemajú žiadne alebo len pozitívne účinky, ponúknite mu šálku čaju senne. Alebo čaj s prímesou topoľovky čiernej, aspoň pol konvice, ako som vypila raz ja, pretože bylinky sú super, návody čítať netreba a okrem toho, mne sa predsa nemôže nič stať. Regeneračné bylinkové čaje na podporu činnosti žalúdka, pečene a žlčníka sú zase výborným pomocníkom, keď to človek preženie či už s ťažkým jedlom alebo s alkoholom. V tom druhom prípade sa ale uistite, že toaleta je v čase, keď pijete čaj voľná, čajová zmes tohto typu má mimoriadne rýchle očistné účinky.

Inak, čajom voláme bylinkové výluhy vlastne nesprávne. Sú to, ako som práve spomenula, bylinné výluhy alebo zápary, prípadne maceráty, záleží na spôsobe prípravy. Minulý rok som konečne zažila všetky ročné obdobia na vinohrade a zistila som čo všetko tu rastie. Ak je pravda, že všade rastie to, čo ľudia najviac potrebujú, tak je naša zbierka dosť zaujímavá. Žihľava na pečeň, lastovičník na krv a pečeň, fialky na dýchacie cesty, kostihoj a skorocel na úrazy a rany, harmanček na ukľudnenie a ľubovník proti depresii. Prekvapilo ma, že tu rastú púpavy ale nie podbeľ, nevidela som tu ani prvosienky.

Vo fľašiach na polici máme usušenú mätu, medovku, nechtík a ich zmesy. Žihľavu do zásoby nezbieram, pretože čaj zo žihľavy je vhodné piť na jar, nie počas zimy. A hoci sú bylinky zdravé, doteraz najväčší úspech medzi rodinou a známymi mal – a aj nám sa najrýchlejšie minul – čaj z jablčných šupiek.

Keďže stromy nepostrekujeme, naše jablká sú hádam to, čomu sa hovorí bio, hoci bez certifikátu. Máme tri stromy mne neznámej odrody, jablká z nich sú voňavé, majú jemnú šupku, biele vnútro popretkávané ružovými žilkami. Nie sú dobré na odšťavovanie napríklad na ocot alebo mušt, zato sú skvelé čerstvé alebo na kompót. A práve pri výrobe kompótu ostávalo veľa šupiek. Pri prvom experimente som ich umyla, vysypala na plech v primeranej vrstve, posypala cukrom a dala sušiť do pece. Výsledok bol mimoriadne chutný, a tak som každý večer pri varení kompótu zároveň sušila jablkové šupky v stále odvážnejších kombináciách. Pridávala som postupne aj škoricu, klinčeky alebo zázvor, ku zázvoru som si dokonca trúfa aj na nakrájané kúsky ošúpaného citrónu.

šípkový čaj spoza plotaČestné miesto na polici má však fľaša s takmer pol kilom šípkového čaju. Výroba tohto pokladu je nemoderne pomalá. Pár hodín trvá, kým šípky nazbierate. Nezbierate všetko, na kríku musia ostať aj šípky na zimu pre vtáčiky. Ďalších pár hodín, kým ich očístíte, pár hodín, kým ich usušíte. Keď ich dosušíte, budete to aj trochu ľutovať, pretože tá vôňa pri sušení bola krásna. Ja na záver usušené vychladené šípky rozbijem v mixéri na drobné kúsky. Stačí tomu naozaj pár sekúnd a pekne sa oddelia chĺpky od semienok a šupky. Na záver usušenú zmes poriadne preosejem cez husté sito, nasypem do malých pohárikov pre priateľov a rodinu, náš čaj ide do veľkej fľaše a na policu.
Okrem čajov z byliniek si doprajeme z času na čas aj trošku exotickejšie chute. Medzi favoritov patria zahrievacie korenia ako ďumbier, škorica, klinčeky, kardamon, badian a koriander. Všetky tieto korenia v primeranom množstve uvarím v čiernom čaji, ktorý nakoniec riadne osladím medom a dolejem mliekom. Tento nápoj sa volá data masala a v sychravom počasí pôsobí ako balzam na telo aj na dušu.

A čo ku čaju? My máme radi sladké, takže väčšinou si vezmeme sušienky, alebo čajové pečivo či koláč. Veď keď zima pominie, zase sa rozutekáme po vinici a po dvore a zimné kilá pôjdu dole jedna radosť. Aspoň dúfam.




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *