Rušný začiatok leta spoza plota

Leto nezbedne strká svoju strapatú hlavu so širokým úsmevom do dverí a nahlas sa smeje ruchu, ktoré spôsobilo. My lietame hore – dole tu s priesadami, tu so zeminou, fúrikom a nespočetnými krhľami vody nespočetné kilometre do strmého kopca, kde sú uvelebené naše dve roličky.

Namiesto elegantného jarného valčíka sme sa pustili do rezkého čardášu, v ktorom sa rýchlym tempom striedajú sadenie, polievanie, plenie, polievanie, plenie a zelené práce, vo vinici. A tak ďalej a tak dookola. Ja si ešte stále pletiem kroky a rytmus, robím na záhrade školácke chyby, ktoré budem môcť napraviť najskôr o rok, v novej sezóne. Dokonca, v istom momente som už bola tak unavená a zadýchaná, že som skrátka prestala riešiť čo s čím sadiť a čo nie, hlavne nech je to už v zemi.

Nedávno sa mi pri vytrhávaní buriny zase túlali myšlienky a spomenula som si, aká som bola na jar hrdá na svoje rýľovanie. Pritom to bol len začiatok, nevinná rozcvička na zahriatie pred naozajstnou prácou. Podľa mňa vypestovať dostatočné množstvo zdravej zeleniny je tak náročné, že si nijako neviem vysvetliť, prečo pán Boh neprijal Kainovu obeť – plody zeme.

V horúčave som v duchu šomrala zohnutá nad záhonom, prečo len sú tie rastlinky tak tvrdohlavé a tlačia sa všetky práve tam, odkiaľ som ich už vytrhala. Lúky okolo sú veľké dosť! Ale nie, rastliny sú predátori a sebecky zamerané len na prežitie vlastného druhu, čo je biologicky síce normálne, ale záhradnícky nafigu, lebo musím stále plieť.

Zistila som aj, že práca na záhrade ma síce príjemne unaví, ale neupokojí, skôr naopak. Presnejšie povedané, kým pracujem, som zahĺbená do konkrétnej práce a je to super. Ale vždy keď skončím, tak si uvedomím nekonečnosť celého cyklu, ako všetko do všetkého zapadá a ako nikdy nebude všetko hotové, a to je znepokojivý pocit.

Na jednej strane namáhavo polievam, aby rástla zelenina, na druhej strane si tým vyrábam prácu na ďalšie dni, lebo vodička sa páči aj burine. Ďalej zisťujem, že práca je hotová, keď je hotová, nie po hodine, dvoch, troch. Dĺžka času strávená prácou na záhrade môže súvisieť s výsledkom, ale aj nemusí; sú práce piplavé, pri ktorých nie je vidieť výsledok okamžite, alebo výsledky ktorých nie sú prvoplánovo ohurujúce. Sú práce, ktoré keď neurobíme alebo zanedbáme, tak sa to prejaví negatívne neskôr, napríklad chorobami viniča alebo nízkou úrodou. A sú práce krátke, nárazové, ktorých výsledok urobí ohromný dojem hneď. Medzi ne patrí napríklad kosenie. Každopádne, na záhrade nie je nikdy záverečná a neoplatí sa odkladať prácu na neskôr.

Predletné týždne sú rušné nielen na záhrade pretože lúky sú obsypané bylinkami, ktoré ak nenazbieram teraz, tak zase až o rok. Naliehavosť času ma vyháňa s nožnicami a košíkom na lúky a do lesa. Od jari do jesene zbieram a susí, všetko skladujem oddelene, neskôr budem miešať čajové zmesy na jeseň a zimu.

V prestávkach medzi čardášom chodievame do práce a ja na cestách čítam knihy, na ktoré by som inak nemala čas, a asi ani silu. Sebakriticky priznávam, že ma stále ešte mátajú predstavy ako si podvečer rozložím šijací stroj a niečo pekné si ušijem alebo aspoň uháčkujem kabelku na kúpalisko. Realitou ale je, že vstávam aj spať chodím so sliepkami a nenudím sa ani sekundu. Som rada, že stíham popri práci robiť aspoň to, čo je nutné. Možno aj preto premýšľam, že písanie na nejaký čas nahradím videoblogmi. Áno? Nie? Čo poviete?

Aby sme nemuseli v tomto teple každý deň kúriť, varím a vypekám chleby raz – dvakrát do týždňa asi tri hodiny. Tento mimoriadne efektívny spôsob prípravy stravy ma tak teší, že som sa rozhodla podeliť sa nielen o moje obľúbené recepty, ale aj o fígle, ktoré mi pomáhajú zosúladiť všetky tieto moje práce tak, aby mi ostala aj chvíľka času na pohár vínka Spoza plota alebo v pivnici. Ale vraj má tento týždeň pršať, takže istá šanca, že ešte niečo napíšem tu je. A keby nepršalo, tak aj naďalej nájdete rychle správy Spoza plota na našom facebooku a na instagrame.

---

---