Keď sa povie jar, povie sa aj bylinky. Niekomu napadne ako prvý medvedí cesnak, inému púpava. Ešte niekoľko týždňov predtým, než žlté púpavy rozžiaria trávniky je tu však sezóna iných jedlých, ba dokonca aj pitných byliniek.
Prvú jar na vinohrade som strávila fotením všetkého čo tu rastie. Dnes už fotím menej, zato viac jem. Teda, keď manžel nie je doma, pretože pravidelný čitateľ tohto blogu vie, že u nás to, čo som nevysadila ja, je burina. Dajme si ale niečo dobré.
Vlani sa mi podarilo vyrobiť dva litre skvelého fialkového likéru. Len škoda, že okrem mňa nikomu nechutí, pretože je vraj sladký a nemá grády. No bodaj by! Pri príprave likéru som postupovala podľa receptu z internetu:
- 1000ml čerstvých fialkových kvietkov bez stopiek
- 1000ml vody
- 1000g kryštáľového cukru (dnes by som dala o polovicu menej)
- šťava z limetky alebo citrónu
- ak chcete likér tak ešte 500ml liehu (dnes by som dala 2x toľko)
Ako vyrobiť fialkový likér:
Kvety dajte do sitka a prepláchnite studenou vodou. Jemne pretraste, aby ste sa zbavili vody a potom ich dajte do väčšej nádoby, kde ich zalejete vriacou vodou. Nechajte ich 24 hodín odpočívať prikryté na tmavom mieste. Potom preceďte a pridajte cukor. Ja som pridala presne kilo podľa receptu (a v nádeji, že to bude mať grády), dnes by som odporúčala len pol kila cukru. Fialky sú sladké dosť. Pridajte aj 2 – 4 lyžičky citrónu, ten vytiahne ružovkastú farbu a na miernom ohni priveďte do varu. Pozor, čím viac citrónu pridáte, tým ružovejší bude výsledok. Odstavte a nechajte vychladnúť. Ak po vychladnutí pridáte alkohol, získate likér, ak nie, ostáva vám sirup, vraj je dobrý proti kašľu.
Fialkový likér uskladnený vo fľaši v pivnici je skvelý aj po roku. Má hnedú farbu ako čaj a omamná vôňa fialiek pôsobí na mňa upokojujúco a mierne optimisticky.
Z fialiek sa dá robiť aj voňavý cukor, a to tak, že kvietky zamiešate do cukru, necháte presušiť a zatvoríte, občas premiešate. Skúšala som aj vyrábať fialkové cukríky potieraním kvietkov zmesou z bielka a práškového cukru, ale výsledký efekt nestál za to. Je to pekné ale strašná piplačka. Vyrobiť väčšie množstvo cukrových kvietkov, pre ktoré vlastne ani nemám využitie nedávalo zmysel. Cukrárky a aranžéri jedla by ich však možno ocenili.
Nakoľko sa mi v poslednom období zamotalo do pozornosti pár článkov o jedení rastlín voľne rastúcich v prírode, nedalo mi a tento rok som ochutnala. Je to fakt senzačné, tie fialky sú dobrota nad všetky dobroty! Mimochodom, odvážila som sa ochutnať aj kvietky a lístky zádušníka, a naozaj sú vynikajúce, takže ich nasekám do masla a natriem na hrianky alebo čerstvý chlebík.
Zber a príprava fialiek:
Fialky sa dajú nasušiť do zásoby. Zberá sa vňať, koreň a kvety. Podzemok s korienkami sa zberá v septembri a októbri. Po vytrhnutí celej rastliny sa zakoreňujúce výhonky zasadia späť’ do pôdy, aby sa na stanovišti udržal dostatočný počet rastlín. Podzemky sa sušia v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40°C. Ja podzemky nezbieram.
Vňať sa zberá sa v čase kvitnutia. Suší sa v tenkých vrstvách bez prístupu slnka na vzdušnom mieste. Je to dôležité pre zachovanie pôvodnej farby kvetov a ich vône. Ak nemáme takéto miesto, treba využiť rýchle sušenie pri umelom teple do 50°C. Bylina sa totiž ľahko zaparuje a vlhne.
Ja som ich sušila v miestnosti len s malým oknom, kde je šero a bol zapnutý odvlhčovač vzduchu. Fialky vyschli za 48 hodín a farbu si zachovali nádhernú. Skladovala som ich uzavreté v sklenenej fľaši od kávy a v kredenci, ale v priebehu roka bledli. Vôňu a účinky si však zachovali.
Liečivé účinky fialky:
- Fialka je účinná pri chorobách dýchacích ciest, pri chronickom kašli, zachrípnutí, nahromadení hlienu v prieduškách, pri zápale
- Močopudný prostriedok pri reumatických bolestiach
- Vhodná na obklady zapálených a opuchnutých miest, na omývanie hnisavých rán, kožných vredov a vyrážok, na oplachovanie vlasov pri lupinách
