Čo majú spoločné amazonské lapacho, indiánske maté, orientálna data masala, indická brahmi a naše červené šípky? Z horúcou vodou zaliatých usušených rôznych častí rôznych rastlín vznikne nápoj univerzálny pre celý svet. Voláme ho zvyčajne čaj. Angličania pijú čaj s mliekom, Turci zase do miniatúrneho poháru vhodia aj štedré štyri kocky cukru, Tibeťania zase obľubujú čaj slaný, s maslom z jaka.
Čaj náš každodenný
Ja si ako prvú z čajových chutí pamätám nenapodobiteľnú chuť sladkého, sirupom osladeného čaju v škôlke; pamätám si aj na trpký pigičaj dobre odstáty v smaltovnom hrnci a na vôňu harmančeka v detskom čaji. Ako dieťa som občas prefíkane predstierala, že ma bolí brucho, len aby som dostala hrnček môjho obľúbeného fenyklového čaju. Chutil mi tak, že som bez odvrávania rýchlo urobila aj povinné drepy, ktoré mi mali pomôcť uvoľniť neexistujúce vetry, predtým než sa čaj vylúhuje a vychladí. Čaj z materinej dúšky, pamajoránu, prvosienkový čaj; voňavé bylinky nazbierané počas výletov a prechádzok v lese boli odjkaživa neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Mimochodom, čaj s maslom nebol až tak nezvyčajný ani u nás. Moja detská lekárka tento zázrak odporúčala mojej mame, keď ma dlho neprechádzal škaredý kašeľ. Zapíjala som ním cesnakovú hrianku a po tejto kúre som vykašľala aj tie hlieny, ktoré ešte neexistovali, pardón za naturalizmus, ale tak sa veci majú.
“Tea for two”
V živote som nevypila toľko čaju ako v Anglicku. Delikátne rozdiely v chuti medzi Earl Grey a Asam tea som začala vnímať až neskôr, keď som prestala sladiť. Kto v Anglicku žil tak vie, že všetci tam vždy pijú čaj, pravdaže s mliekom. Ráno, dopoludnia, na obed, poobede, večer, skrátka vždy. Nielen o piatej. Pri pohári čaju sa premýšľa, riešia problémy, sťažuje, klebetí, telefonuje, číta; čaj s mliekom pijú deti, dospelí, starí, mladí, chorí aj zdraví. “Dajme si najprv šálku čaju” je veta, ktorá zmierňuje napútie aj smútok, otvára rozhovor a zastavuje čas. Angličania pili svoj zvyčajný čaj dokonca aj počas bombardovania Londýna ukrytý v útrobach metra, čaj s mliekom sa pokúšal od robota vymámiť aj Artur Dent, počas svojho dobrodružstva pri stopovaní v galaxii.
“Teda, mám tridsať rokov, ale toto pijem prvýkrát v živote”, oznámil mi kamarát, keď som mu ponúkla z harmančekového čaju, ktorý som práve pila. “Môžem si dať do toho mlieko?”
To už som žila v Anglicku dosť dlho na to, aby som sa nerozosmiala, ale bez mihnutia oka zdvorilo odvetila, že pravdepodobne áno, mohol by, avšak ja by som to azda veľmi neodporúčala. A rodený Brit pochopil, že som mu povedala: “V žiadnom prípade, to je fakt zlý nápad.”
Čaj ako doping
Milujem vôňu jazmínového čaju, ale nepijem ho. Niežeby mi nechutil. Aby som však po ňom vedela zaspať, musela by som ho vypiť veľmi skoro ráno. Raz som dostala guličky kvitnúceho čaju od kamarátky a o pol piatej ráno som na internete zistila, že to bol zelený čaj s jazmínom. Ja viem, mala som si prečítať zloženie.
Mala som ho čítať aj vtedy, keď som zelený čaj zaliala klasicky dvoma deci vody na lyžičku čaju. Vyrobila som koncentrát, ktorý som následne nariedila desaťnásobne a aj tak mi z neho skoro vystrelilo oči. Názov čaju – pušný prach – nebola žiadna metafora, malo to byť varovanie.
A návod som zabudla prečítať aj vtedy, keď som sypaný čaj s nádhernou vôňou pomarančovej kôry navarila v jeden večer po práci sestre a sebe. Mala som pocit, že sestra je nejaká podráždená, keď mi okolo tretej ráno ráno písala, že čo presne bolo v tom čaji a dúfa, že nespím ani ja.
Bylinkové prekvapenia
Čaje môžu prekvapiť aj inak ako zvýšením energie. Každý, kto už mal niekedy zápchu vie, že aj také čaje majú v domácej lekárničke svoje výsostné miesto. Ak by vám niekedy niekto tvrdil, že bylinné čaje sú neškodné, nemajú žiadne alebo len pozitívne účinky, ponúknite mu šálku čaju senne. Alebo čaj s prímesou topoľovky čiernej, aspoň pol konvice, ako som vypila raz ja, pretože bylinky sú super, návody čítať netreba a okrem toho, mne sa predsa nemôže nič stať.
Regeneračné bylinkové čaje na podporu činnosti žalúdka, pečene a žlčníka sú zase výborným pomocníkom, keď to človek preženie či už s ťažkým jedlom alebo s alkoholom. V tom druhom prípade sa ale uistite, že toaleta je v čase, keď pijete čaj voľná, čajová zmes tohto typu má mimoriadne rýchle očistné účinky, najmä ak obsahuje aj čistec.
Nie je všetko čaj, čo sa lúhuje
Inak, čajom voláme bylinkové výluhy nesprávne. Sú to, ako som práve spomenula, bylinné výluhy alebo zápary, prípadne maceráty, záleží na spôsobe prípravy. Minulý rok som konečne zažila všetky ročné obdobia na vinohrade a zistila som čo všetko tu rastie. Ak je pravda, že všade rastie to, čo ľudia najviac potrebujú, tak je naša zbierka dosť zaujímavá. Žihľava na pečeň, lastovičník na krv a pečeň, fialky na dýchacie cesty, kostihoj a skorocel na úrazy a rany, harmanček na ukľudnenie a ľubovník proti depresii. Prekvapilo ma, že tu rastú púpavy, ale nie podbeľ, nevidela som tu ani prvosienky.
Zaujímajú vás bylinky? Prelistujte si herbár Spoza plota!
Vo fľašiach na polici máme usušenú mätu, medovku, nechtík a ich zmesi. Žihľavu do zásoby nezbieram, pretože čaj zo žihľavy je vhodné piť len na jar. A hoci sú bylinky zdravé, doteraz najväčší úspech medzi rodinou a známymi mal – a aj nám sa najrýchlejšie minul – čaj zo sušených jablčných šupiek.
Čestné miesto na polici má fľaša s takmer pol kilom šípkového čaju. Výroba tohto pokladu je nemoderne pomalá. Pár hodín trvá, kým šípky nazbierate. Nezbierate všetko, na kríku musia ostať aj šípky na zimu pre vtáčiky. Ďalších pár hodín, kým ich očístíte, pár hodín, kým ich usušíte. Keď ich dosušíte, budete to aj trochu ľutovať, pretože tá vôňa pri sušení bola krásna. Ja na záver usušené vychladené šípky rozbijem v mixéri na drobné kúsky. Stačí tomu naozaj pár sekúnd a pekne sa oddelia chĺpky od semienok a šupky. Na záver usušenú zmes poriadne preosejem cez husté sito, nasypem do malých pohárikov pre priateľov a rodinu, náš čaj ide do veľkej fľaše a na policu.
Okrem čajov z byliniek si doprajeme z času na čas aj trošku exotickejšie chute. Medzi favoritov patrí čaj masala, alebo data masala ako som ho spoznala ja. Škoricu, klinčeky, kardamon a badian v primeranom množstve uvarím v čiernom čaji, ktorý nakoniec riadne osladím medom a dolejem mliekom. V sychravom počasí pôsobí ako balzam na telo aj na dušu.
A čo ku čaju? My máme radi sladké, takže väčšinou si vezmeme nejaké sušienky alebo koláčik. Veď keď zima pominie, zase sa rozutekáme po vinici a po dvore a zimné kilá pôjdu dole jedna radosť. Aspoň dúfam.
