Výhody zatrávneného vinohradu

Čas čítania: 3 min.

„Každá pôda má svoje rastlinné spoločenstvo a len toto zostáva natrvalo … Je nepochybné, že rastlinná prikrývka skladajúca sa z mnohých druhov rastlín podmieňuje živočíšnu ríšu v pôde, ktorá sa tak isto skladá z mnohých druhov. Takto dosiahneme prirodzenú rovnováhu, ktorá vylučuje jenodstranný, a teda neprirodzený vývoj.

Oranie, ako aj plenie pomáhajú rásť kultúrnym rastlinám. Lenz Moser píše, že hlavne v mesiacoch máj, jún a júl treba plieť, aby sa nevyskytovala medzi viničom burina. Vinič potrebuje zimnú vlahu, pretože od mája do júla rastie jeho nadzemná časť a korene, no a burina by spotrebovala vlahu, ktorú on potrebuje na svoj rast.

Zároveň však odporúča nechať pod krami úzky neobrábaný pás obsiaty nízkymi rastlinami. Pás by mal byť široký 50 cm, pri svahovitom teréne môže byť širší. Raz Lenz Moser nestihol obrobiť rady viniča a nechal ich zarastené trávou a zistil, že úroda je rovnaká, ako keď ich obrábal. Odvtedy pôdu pod krami neobrába a my na základe jeho skúsenosti ani nezačneme a necháme vinič aj naďalej zarastený trávou, ktorú kosíme. Samozrejme, nehovoríme o mladých viničoch, ktoré do tretieho roka života potrebujú naozaj dobre obrobenú pôdu, ale to nie je náš prípad.

Ak je vinič vysadený priečne na svah, zatrávnenie je vyslovene žiadúce, aby sa zabránilo bočnému kĺzaniu strojov a nemuseli sa vytvárať prácne terasy. Ideálne je nechať po viničom pás nízkej trávy a medzi radmi viniča vysiať rastliny, ktoré na jeseň zaorieme do pôdy ako zelené hnojenie.

Trávnatý pás v spomínanej šírke približne 50 cm má rôzne výhody, od udržiavania zdravého prírodného ekosystému cez zabráneniu vznikuk chlorózy po ochranu pníkov pred poškodením ťažkými strojmi. Do trávnika samozrejme nepatria bodliaky, žihľava ani iné buriny s dlhými koreňmi, avšak rastliny rastúce v danej lokalite pri cestách a v priekopách viniču vadiť nebudú. V zatrávnenom páse sa tiež vyvíjajú dážďovky, ktoré pomáhajú prevzdušňovať pôdu.

Keď je trávnatý porast dobre vyvinutý, tak v zime je miesto, kde bol ker štepený tak dobre zakryté, že nie je možné ani jeho poškodnie zimným mrazom. Tráva zároveň udržiava vlhkosť a v noci ohrieva vzduch okolia vylučovaním CO2, čím chráni vinič pred zamrznutím.

Ďalším synergickým efektom zatrávnenia, ktorý využívame aj my, je ušetrenie prostriedkov a práce pri nastieľaní a mulčovaní. Keď trávu pokosíte a necháte na mieste, vznikne stále sa zväčšujúca krycia vrstva, ktorá neskôr vytvorí humus. Ten podstatne zoslabí rast trávy a ten bude naďalej slabnúť aj vďaka tomu, že rastúce viniče zatieňujú pôdu.

Záverom

„Roku 1939 zasial som miešanku parkových tráv na malé plochy vinohradov, ktoré boli na hlbokej, veľmi úrodnej hlinitej pôde. Urobil som tak preto, lebo som nestačil s pracovnými silami. Povedal som si, že nízke trávy neemôžu viniču škodiť natoľko, ako vysoké buriny – bodliaky, žihľava a loboda. V rokoch 1941 a 1943 som urobil podobný výsev na plochách do 20 árov. Nepredpokladal som, že sa tieto zatávnené vinohrady budú úspešne vyvíjať, chcel som ich len podľa možnosti čo najmenej poškodené pretiahnuť cez obdobie vojny.  Vinohrady boli 15 rokov zatrávnené, rast dreva v nich bol celkom normálny, choroby a škodcovia ich menej napádali ako iné vinohrady a pritom dávali napodiv veľkú úrodu.“

Zdroj: Lenz Moser, Vysoké vedenie viniča, 1966



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *