Snívanie o živote za vlastným plotom

Čas čítania: 2 min.

Dospela som sa do bodu, keď mi veľkomesto akosi nemalo viac čo ponúknuť. To, čomu sa bežne hovorí ambície som si splnila, prestalo ma baviť míňať peniaze v galériách a múzeách. Nejaký čas som sa navštevovala rôzne kurzy, dokonca som sa začala venovať ručným prácam a pokúšala som sa aj maľovať, ale akosi to stále nebolo ono. A tak sme s mojim mužom začali tráviť víkendy mimo mesta.

Moja mama hovorieva, že “čo krok, to groš”, a má pravdu. Ako človeka pragmatického ma po približne pol roku návštev rôznych wellnessov, kúpeľov a kúpalisk prestalo baviť vyhadzovať peniaze von oknom, hoci pán Fromm by ma pochválil, že som sa rozhodla “byť, nie mať”. Ako najvhodnejšia a najrozumnejšia alternatíva ku víkendom v meste alebo míňaniu peňazí v penziónoch sa javila možnosť zabezpečiť si vlastné miestečko, kam budeme chodiť relaxovať, regenerovať sa, užívať si prírodu a Boží pokoj.

Jedného krásneho dňa sme sa s manželom ocitli na samom juhu Slovenska. Okolo chalúpky sa všetko zelenalo, rozvoniavalo, všade panoval idylický pokoj a ja som sa nadchla predstavou, že okrem chalupy dostávame bonus v podobe vinohradu.

Manžel nadšený nebol: “To je strašne veľa práce,“ varoval ma.
“Veď presne to super! Tu si krásne pri práci vyčistím hlavu!”, nadchýnala som sa ja.

Pred očami bežal film ako ráno vstávame, dávame si kávu a dívame sa z balkóna na krásne hory a polia v okolí, potom trošku poplejem burinu, trošku pokosím, trošku byliniek nazbieram, niečo dobré uvarím a popoludní, k večeru si sadneme s fľašou vínka pri príjemnom rozhovore.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *