Kváskové rustikálne bosniaky spoza plota

Čas čítania: 4 min.

Milujem rôznorodosť pečiva! Praclíky, rohlíky, žemle, pletenky, bagety, ciabatty, kornspitze; pečivo jemné, popraskané, lesklé, ťažké aj ľahké, na našom stole je vždy vítané. Keď máme doma pečivo, stačí už len akákoľvek nátierka, trocha zeleniny alebo polievka či prívarok, a plnohodnotné, sýte jedlo je na stole. Pretože naše pečivo obsahuje zdravý kvások a žiaden cukor, myslím, že až také diétne hriechy nepáchame. Skôr by sme (hlavne ja) mali odpustky pýtať za to nezdravé stravovanie v reštauráciách a na benzínkach.

Na cestách ale jesť potrebujem a nabaliť si jedlo na pár dní je, mierne povedané, nereálne. Len si to predstavte. Prídem ku klientovi, napríklad do fabriky alebo do presklenej veže v meste, idem školiť alebo nastavujeme niektorý z procesov. Ráno prídem, na jednom ramene kabelka, v druhej ruke kufrík na kolieskach s počítačom, plavkami, knihou, pyžamom a zubnou kefkou. „Dobrý deň, mohla by som si u vás v chladničke odložiť polievočku? A krabičky so šalátom? Syr tiež, chlieb vydrží zabalený v utierke, ďakujem.“

Našťastie, práve malé pečivo sa dá so sebou zobrať, a môžem si ešte aspoň jeden deň po odchode vychutnávať chute domova, nech som kdekoľvek. Medzi takéto výborné pečivo patria aj kváskové bosniaky. Ich príprava je veľmi jednoduchá, potrebujete len trochu trpezlivosti s lepkavým cestom.

Suroviny:

  • 250 g múka pšeničná chlebová
  • 250 g múka ražná
  • 1 čl soli
  • ½ čl medu
  • ½ čl drvenej rasce
  • Štipka mletého kardamónu
  • 75 g surového strúhaného zemiaku
  • 350 ml vlažnej vody
  • 3 lyžičky ražného kvásku

Medzi nami, čo sa týka množstva kvásku, tie tri lyžičky netreba brať úplne doslovne. V skutočnosti som trikrát hrabla lyžičkou do kvásku a čo sa – prepytujem – vykydlo, to sa vykydlo. Múku som kombinovala ešte aj s obyčajnou bielou pšeničnou, pretože chlebovej som mala menej ako 250 g a nechcela som kvôli asi 100 g otvárať nové balenie.

Postup:

Kvások som v piatok večer prikŕmila a druhý deň ráno (náhodou to vyšlo na presne 12 hodín) bol pripravený do práce. Navážila som si múky, pridala kvások a vodu a nechala som cesto 45 minút autolyzovať. Potom som pridala ostatné suroviny a korenia, zamiesila a nechala 10 hodín kysnúť. V kuchyni sme ale nekúrili, takže tam bolo určite maximálne 18°C, keby bolo teplejšie, tak by som dala kysnúť do chladničky na tak dlho.

Masaker nastal pri tvarovaní bosniakov. Nevedela som, aké veľké chcem aby boli, ale chcela som, aby boli aspoň približne rovnaké. Dosku som si bohato pomúčila hladkou múkou, vybrala lepivé cesto a múčila som ako divá pri formovaní. Odtrhla som kúsok cesta, vytvarovala guličku, sploštila trochu do placky a potom som akoby prekladala do batôžka. Túto guľku som položila na riadne pomúčenú časť dosky. Mne vyšlo 6 gulí, z ktorých tri boli 250 gramové a tri 150 gramové.

Keď boli bosniaky vyformované, zapla som rúru na 200°C a dala som si nahriať aj plech. Keď mala rúra požadovanú teplotu, položila som na plech bosniaky a piekla som 20 minút. Tento čas je ale veľmi orientačný, reálny čas bude závisieť od vašej rúry a veľkosti vašich bosniakov. Mne tie moje trochu popraskali, čo nám nevadí, pretože vďaka trhlinám má každé pečivo gýčovito rustikálny vzhľad.

Po vybraní som bosniaky dala chladnúť na mriežku, ale keďže ide o chlebové cesto, tak som ich aj pokropila vodou, aby boli kôrky pekne chrumkavé. Mne sa naturálny vzhľad pečiva páči, ale kto by chcel niečo elegantnejšie, tak pred pečením môže bosniaky ešte potrieť rozšľahaným vajíčkom a posypať či už hrubo namletou soľou, rascou alebo semienkami. Možno by semienka neboli na škodu ani v ceste, u nás ale máme radi naozaj jednoduché pečivo.

Tento recept som zatiaľ skúšala iba raz, ale je to láska na prvé zahryznutie. Pravdaže, prvý padol za obeť testovaniu takmer ešte za horúca, druhý som si už civilizovane rozrezala na polovicu, natrela masielkom a pridala camembert. Keby sa mi chcelo ísť do pivnice pre cibuládu, isto by som si dala aj tú, ale našťastie sa mi nechcelo. S výraznou chute nátierky by sa stratila výnimočná chuť tohto pečiva.

Mimochodom, názov bosniak mi príde rovnako podozrivo od veci, ako juhoslovanské koláče, o ktorých miestni ľudia ani netušia alebo Ragú Romania, ktoré sme podávali v northamptonskej kuchyni a každý, kto niekedy navštívil Rumunsko sa divil, že o tejto špecialite ešte nepočul.

Už mám v pláne verziu číslo dva, s menším pomerom ražnej múky (kvôli nej sa s cestom tak zle pracuje) a vytvarujem čosi ako bagety. Počítam, že budú krivoľaké, ale čo kus, to originál spoza plota. Alebo možno cesto vylejem do formy na toastový chlieb a upečiem ho ako krivoľaký bochník v celku. Chcete vedieť, ako to dopadne a čo všetko ešte o tomto recepte zistím? Nezabudnite sa teda prihlásiť nižšie vo formulári a odber newsletter, aby ste dostali novinky aj recepty zase pekne pokope. Pozrite si v archíve noviniek vpravo hore, čo už dostali odoberatelia newsletter počas leta.

 

 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *