Čokoládové brownies s cvikľou

Čas čítania: 4 min.

Dojedám práve kúsok ešte teplého čokoládového koláča a premýšľam, či si dám ešte kúsok už hneď teraz, alebo až po obede. V hlave mi znie vyčítavý hlas s otázkou „A kto bude jesť obed?“. Roky výchovy sa nedajú premazať len tak jednoducho.

Na obed som navarila boršč, jednu z mnohých jeho verzií, a teda bez záruky akejkoľvek podoby s originálom, ak niekedy nejaký existoval. Každopádne som však navarila viac cvikle, ako som chcela použiť, a tak som sa rozhodla upiecť brownies s cvikľou podľa jedného z aktuálne zdieľaných receptov z internetu. Okrem toho, brownies fakt môžem, svedkom mi je Mrs. Pierce z londýnskej Orchard House School, kde som svojho času úspešne vyjedla zásoby tohto nekonečne dobrého koláča.

Brownies môžete upiecť podľa receptu z internetu, ja som si ho trochu upravila. Moja verzia obsahuje menej cukru a je z dvojitej dávky. Pretože, kto by už len piekol brownies na plechu 20 x 20 cm?

Budete potrebovať:

  • 4 stredné alebo menšie uvarené cvikle
  • 150 g kryštáľového cukru
  • 4 vajíčka
  • 150 g masla
  • 3 tabuľky horkej čokolády
  • 4 lyžice kakaa
  • 100 g múky
  • 100 g mletých mandlí

Takto sa to podarí:

Cvikľu varte hneď ráno a zároveň si pripravte na miesto, kde vám nebudu zavadzať, ostatné suroviny, aby boli všetky v rovnomernej izbovej teplote. Pretože u nás už zase varíme na peci, ja som sa pustila najprv do varenia boršču, aby bola pec pekne rozpálená, keď do nej budem dávať piecť koláč. Keď bola cvikľa uvarená a vychladená, dala som na pec hrniec s vodou a do neho menší hrniec s maslom a čokoládou.

Na piecke sa pekne pomaličky roztápali a ja som zatiaľ mala čas navážiť si múku a mandle (a šup s nimi do jednej misky), ako aj očistiť a nastrúhať do inej veľkej misky cvikľu. Ku cvikli som pridala vajíčka, cukor a kakao, všetko som pekne premiešala, pridala som práve roztopené maslo s čokoládou a nakoniec som do tekutej zmesy vsypala múku a mandle. Cesto som vyliala na papierom na pečenie vystlaný plech veľkosti 38 x 50 cm.

Koláčik bol tenký asi jeden a pol centimentra, čo bol výsledok, aký som chcela, pretože v peci na drevo sa všetko pečie inak riadne dlho a ja som chcela mať koláč hotový pred dovarením boršču. Pravdaže, môžete ho piecť aj v menšom ale vyššom plechu, ak máte radi vaše koláče vysoké.

Čo sa mi osvedčilo:

  • Keďže som cvikľu nastrúhala najemno, stačilo mi použiť obyčajnú miešačku na tekuté cestá, nepotrebovala som mixér
  • Papier na pečenie som obstrihala, aby papier nepretŕčal tak veľmi, a teda pri pečení neobháral
  • Brownies s cvikľou má oproti bežnej verzii nielen krajšiu farbu, ale je aj vláčnejší
  • Ak som si myslela, že upečením veľkého plechu získam dosť veľa koláča aj na zamrazenie a neskoršie bezprácne maškrtenie, mýlila som sa
  • Vraj sa dá všetka múka nahradiť mandľami, vyskúšam niekedy nabudúce
  • Množstvo cukru si prispôsobte podľa toho, akú horkú máte čokoládu, ja som neprezieravo kúpila len 43%, takže mi prišla v podstate sladká, hoci na obale bolo písané „horká“

No a ako to bolo s brownies od Mrs. Pierce? Milá Mrs. Pierce bola vedúcou personálu v súkromnej škole, kde som ja upratovala počas mojich študentských čias. Keď mi dovolila brať si voľne z chladničky, v ktorej bolo kopu dobrôt, jedlo počas práce, predpokladala asi, že občas čosi „prejem“ a školu to nezruinuje. Nemohla tušiť, podobne ako som netušila ani ja, že so vo mne začne rozvíjať budúci workholizmus, a raz budem pracovať od šiestej rána do polnoci v štyroch rôznych lokalitách Londýna.

K mojim bežným prácam som totiž náhodou získala super brigádu ako kuchárka v jednej kuchyni, ale to je iný príbeh. Trvalo to síce iba tri týždne a vďaka náročnému režimu som nemala čas nielen vyspať sa, ale ani najesť. A vtedy som objavila v mrazničke v školskej kuchyni brownies. Zásoby sa mi zdali nekonečné a ja som pri príchode, počas práce a po práci vždy zobrala jeden kúsok. Teda vlastne (minimálne) tri kúsky denne, celé tri týždne.

Bola by som ich asi brala aj naďalej, keby jedného dňa nezmizli. A keby sa ma Mrs. Pierce na tie nešťastné brownies raz neopýtala. Našťastie, vzala to športovo, bola rada, že mi chutili a ešte ma aj poľutovala, že som musela byť isto veľmi hladná, keď som spratala zásoby skoro pre celú školu.  Ešte aj dnes občas premýšľam o tom, prečo som vtedy aspoň občas nenazrela do krabice, odkiaľ som tie koláče brala. Možno som mala pocit, že keď nebudem pozerať, ako sa míňajú, nejakým zázrakom sa bude zdroj obnovovať, ako kaša v „hrnček var“.

Odvtedy som porovnateľné dobré brownies jedla až teraz. Vtedy ich chuť zlepšoval môj hlad, teraz cvikľa a mandle. Takže dúfam, že ak sa rozhodnem ich konzumovať v takom množstve ako vtedy, budem mať aj rovnako veľa pohybu, inak môžem začať šetriť na nové šaty.  Alebo ich skúsim radšej jesť menej.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *