Počas prvého roku spoza plota som si naplno užívala všetko to, čo nám nový spôsob života priniesol. Nadchýnali ma pokojné rána doma, ktoré nahradili šedosť, tlačenicu a stres bratislavského dochádzania do práce. Nevedela som sa nabažiť tichých večerov a farebných západov slnka, ktoré sme vymenili za rýchle nákupy potravín v hlučnom hangári nákupného centra. Užívala som si bohaté domáce raňajky, pohodlie domácej kancelárie, voňavý vzduch, veselé večery na dvore alebo neskôr, keď sa ochladilo, tak pri krbe. Mojimi večernými rutinami sa stalo zaváranie, sušenie šípok na čaj, pomalé pečenie mäsa v piecke v hlinenom hrnci, vynesenie ešte teplého, voňavého popola. To je život! Dobre sme urobili, že sme sa presťahovali! Ide to výborne! Takto som si spokojne hovorila počas prvých mesiacov po odchode z mesta.
Prečítajte si aj príbeh: Luxus jednoduchého života
Druhá zima a šialený účet za elektrinu nám ukázali, že nebude všetko až taká idylka. Nekonečné dni, počas ktorých sa nedalo robiť nič, som trávila naobliekaná v roláku a pyžame, zakrytá pod perinou v najmenšej izbe, tej, ktorú ako jedinú sa nám podarilo vykúriť na civilizovanú teplotu. Spriadala som nádejeplné plány, ako sa na jar pustím zase do práce na záhrade, čo kde zasejem, čo kde zasadím. Môj plán bol jasný. Prežiť zimu a zasiať. A už nemusieť toľko cestovať za prácou.
Na jar vysejem, v lete zalejem, okopem a na jeseň zožnem. Priam som sa videla, ako s ľahkosťou a skromným úsmevom nosím plné koše zeleniny a ovocia do pivnice. Nenechávajúc nič na náhodu, vysiala som začiatkom jari do kvetináčov semienka paradajok, paprík a špenátu. Nebudem predsa kupovať drahé planty ako amatér!
Najsvetlejšou a najteplejšou miestnosťou bola moja kancelária. To je tá najmenšia izba, ktorá v zime slúžila ako romantická retro-spálňa. Lebo veď odpovedzte si sami, kedy ste naposledy so svojim manželom alebo manželkou spali na rozťahovacom gauči medzi knižnicami a pracovným stolom. Kľudne si to niekedy vyskúšajte, uvidíte že sa budete cítiť ako za študentských čias.
Kvetináče so zeminou a semienkami zabrali postupne všetok priestor. Najprv na knižnici, postupne na tlačiarni a napokon boli porozkladané po celom stole, a aj po už zloženom rozťahovacom gauči. Pozerajúc na kanceláriu zapratanú kvetináčmi ma prepadol pocit, že ju už nebudem potrebovať. Čas ukázal, že som sa nemýlila.
Jar po tej hroznej zime sa ukázala ako škaredá a studená. Zem bola tak premrznutá, že vinič vôbec neotvoril oči a zemiaky sme sadili takmer až v máji. S mojim záhradníckym opusom to teda slávne nevyzeralo, skôr naopak. Prepadli ma obavy, či sme to predsa len s tým odchodom z mesta neprekombinovali, či život spoza plota naozaj ustojíme, či je udržateľný. Inak čas plynul, trochu fádne, ale bez vážnejších starostí.
Začiatkom leta ma potešili aspoň cukety a zemiaky, ktoré krásne zakvitli a sľubovali dobrú úrodu. Paradajky som napokon predsa len pestovala z priesad kúpených na trhu. Nudu všedných dní narušila len prestavba, ktorá zmenila balkón na novú útulnú pracovňu s výhľadom na agáty, nejaké tie výlety a návštevy. Postupom času sa mi príjemne stabilizoval aj objem zákaziek, manžel v zamestnaní získal novú pozíciu, na obzore nebolo žiadne prekvapenie.
Prečítajte si aj príbeh: Veselý víkend spoza plota
“Ahoj Martina, nemala by si záujem o jeden projekt? Asi tak na tri mesiace. Náš klient hľadá niekoho na zavedenie vzdelávacieho systému.”
Skúste abstinujúcemu alkoholikovi ponúknuť v slabej chvíli pohár skvelého vína. Podobné účinky mala na mňa táto ponuka. Možnosť využiť kombináciu mojich skúseností z korporátu a zo vzdelávania, vybudovať funčkný systém a priviesť ho ku životu, to je čosi, o čom môže externý lektor len snívať. A naviac, v medzinárodnom prostredí, ktoré už mi, pravdupovediac, dosť chýbalo. Uhnite mi z cesty, idem na to!
Lokalita, kde sa môj profesný sen mal odohrať, bola nemysliteľne ďaleko, denné dochádzanie neprichádzalo do úvahy. A týždňovky? Určite nie. Celkom isto nie.
Nadchli ma ľudia, s ktorými som sa stretla. S nimi chcem pracovať! Pohľad na výrobnú halu, hluk strojov a vôňa rezaného kovu, zobudili workoholika, ktorý – ako sa ukázalo – nebol mŕtvy, len spal. Bola to skrátka láska na prvý pohľad.
Je to šialené, hovorila som si. Teraz, keď som si konečne ako-tak dala do poriadku nervy a zvykla si na pomalý, jednoduchý život. Teraz, keď prichádza lektorská sezóna a môj kalendár sa utešene zapĺňa. Teraz, keď … Ale vôňa príležitosti, v ktorej si môžem poriadne precvičiť svoje profesné svaly, bola silnejšia.
Kto chce veľa získať, musí veľa obetovať, spomenula som si na úryvok z knihy Jamesa Allena, a vrhla som sa do nového dobrodružstva. Len jednu vec som pri podpise kontraktu netušila – že za tri mesiace sa tento projekt neskončí, ale začne, a že mi prinesie viac zážitkov a skúseností, ako som si vôbec kedy vedela predstaviť.
