Vždy som bola zástancom toho, že koláč má byť predovšetkým chutný. Nikdy som neverila bombastickým nadpisom a receptom na koláče bez múky, cukru, vajíčok. Čo je to za nezmysel? Načo je to to dobré? Buď chcem koláč alebo nie a ak áno, tak aké špekulovanie? No a potom som si jedného dňa vyrobila makové mlieko a ostalo mi sto gramov rozmixovaného mokrého maku.
Do buchiet alebo makovníka ideálne, ale nemala som v úmysle najbližšie dni piecť a nechcela som riskovať, že sa zmes pokazí, kým sa ku pečeniu dostanem. Spomenula som si na raw tortičky z bratislavských kaviarní.
Makový korpus
Okrem použitia maku som videla aj príležitosť spotrebovať zbytky rôznych surovín, ktoré boli výborné, jedlé ale už som ich nemala ako použiť. Tak som napríklad miske do maku zamiešala kúsky pomarančovej dužiny z dvoch koliesok pomaranča zo džbánu z grogu, ktorý sme vypili. Prihodila som aj šúľok škorice, predsa ju nevyhodím len tak, keď ešte stále poriadne silno vonia. Mierne rumová aróma v nej nemôže byť na škodu. No a samozrejme, v zmesi nemohli chýbať ani moje najobľúbenejšie sušené slivky!
Túto zmes, okrem škorice, som po hodinke poriadne rozmixovala. Kvapla som tam aj javorový sirup, nech je to trochu sladké, a keďže sa mi zmes javila stále pomerne riedka, prihodila som na mixovanie aj vlašské orechy. Hotovú zmes som naťapkala na dno okrúhlej tortovej formy a vložila som ju do chladničky. Dnes už viem, že som ju mala vložiť na pár minút radšej do rúry, aby preschla, ale nepredbiehajme.
Tvarohovo – smotanový krém
Mixér som umyla a dala som doň zvyšok zakysanej smotany, zvyšok mäkkého tvarohu a zvyšok Philadelphia syru, z ktorého sa, koniec koncov, robieva aj cheese cake. Do mliečnej zmesi som kvapla trochu medu a rozšľahala ju. Naliala som ju na makový korpus a vložila do chladničky stuhnúť podobne, ako dávam stuhnúť napríklad tiramisu.
Na druhý deň rano som nedočkavo otvorila formu a koláč sa zdal byť dostatočne pevný na rezanie a jedenie. Dalo sa to, ale celková konzistencia pripomínala skôr puding než koláč. Šťastím bolo, že obe vrstvy boli tenké a čisto náhodou aj pekne súmerné, jedna k jednej. Kým som na šporheli varila polievku, dovnútra som vložila už otvorený koláč. Buď sa rozleje a budem mať robotu s upratovaním, alebo preschne a spevnie, povedala som si. Utešovala som sa tým, že bielkovina v teple tuhne a tá voda z makovej časti by sa mala podľa zákonov fyziky odpariť. Našťastie môj kalkul bol správny.
A moje nedávne predsudky voči múčknikom bez múky? Táto tortička ich úspešne vymazala. Už teraz sa teším na ďalšie experimentovanie!
