Ako nejedna dievčina mojej generácie, aj ja som v 90-tych rokoch minulého storočia vyriešila mnoho svojich problémov odchodom do Londýna. Na mesto som si zvykla rýchlo, na čo som si ale nezvykla bol ich chlieb a špina, v ktorej by žili, keby nemali nás, upratovačky z východného bloku. Niekdy v tom období som registrovala boom feng-shuei a iných konzultantov, ktorí vám za nesmierny poplatok povyhadzovali staré veci, hovorilo sa tomu decluttering, teda čosi ako odbordelovanie.
Staré oblečenie, do ktorého už v živote neschudnete? Kopa zaprášených kníh, na ktoré ste v živote nesiahli? Hory časopisov? Staré listy, známky, spinky? A čo tá krabica s vlákninou tri roky po záručnej dobe?
Dodnes ma štve, že konzultanti odborne vyhadzovali a ja, upratovačka, som len neodborne upratovala každodenný bordel. Dnes by som aj ja bola konzultant!
KonMari metóda
Myslela som, že móda upratovacích konzultantov už pominula, kým ku mne začiatkom roka 2019 nedoputovala správa o prevratnej metóde KONMARI.
Kondō Marie (近藤 麻理恵) je japonská konzultantka, ktorá sa špecializuje na organizáciu a upratovanie. O týchto témach aj napísala štyri knihy, pričom The Life-Changing Magic of Tidying Up (2011) bola vydaná vo viac ako 30 krajinách. V roku 2015 sa dostala do prvej stovky najvplyvnejších ľudí podľa časopisu Time. Svoj biznis založila ako deväťnásťročná študentka sociológie na Tokyo Woman’s Christian University. Dnes je jej metóda upratovania známa po celom svete ako KonMari metóda.
Drobná usmievavá Japonka v konzumnej Amerike pôsobí ako zjavenie. Pri pozeraní videí, kde detským hláskom ďakuje veciam za ich službu a empaticky sa usmieva na svojich zahanbených klientov uprostred bordelu, sa aj mne nedvojak ústa roztiahli do priblblého úsmevu. Awwww, sweet!
Ako na to
Metóda KonMari spočíva v tom, že na jednu hromadu vyložíte komplet všetky veci jednej kategórie, napríklad oblečenie, alebo kozmetiku, alebo potraviny, alebo kuchynské náradie a tak podobne. Následne si z tej hromady vyberiete tie, ktoré vyžarujú radosť. Potom každej tej veci nájdete vhodné miesto.
Nech som na tú hromadu bordelu, ktorý som spôsobila vybraním všetkého oblečenia zo skrine pozerala z ktorejkoľvek strany, nikde žiadne vyžarovanie radosti.
Pozrela som si teda inštruktážne video. Mama s dieťaťom a jej sestra či kamarátka pod dohľadom Marie Kondo triedili chlapcove veci.
“Vyžaruje to radosť?”, spýtala sa Marie chlapca a ten pokrútil hlavou, že nie. Šup na hromadu vecí, ktoré pôjdu preč.
“Vyžaruje toto radosť?”, spýtala sa Marie chlapca s ďalšou vecou v ruke. Kýval hlavou, že áno. Buď tá vec fakt vyžarovala radosť, alebo sa zľakol, že vyhodí aj jeho posledné gate.
V ďalšom videu Marie Kondo pomáhala upratovať nejakej editorke z módneho časopisu.
“Vyžaruje toto radosť?”, spýtala sa Marie.
“Nieeeee”, odpovedala editorka s miernym údivom v tvári, akoby nechápala, ako sa daný kúsok ocitol v jej skrini. Hneď ho aj zobrala a strkala do vreca.
“Nie, nie”, zastavila ju Marie nežným hláskom a pripomenula jej, že najprv treba veci poďakovať.
Fajn. Môžme ísť na to.
Ešte moment!
Veci nestačí vytriediť, treba ich aj uložiť. Prvé podozrenie, že to nebude len tak, som poňala keď som čítala nejaký komentár pod jedným z KonMari videí:
“Jej rozkošné maličké oblečenie sa isto dá uložiť tak, ako to ukazuje, ale moje oblečenie je rozmerom tak na slona.”
Niekoľkokrát som si tie ukladacie videá pozrela. Oblečenie sa kúsok po kúsku hladí, zahýňa, a následne prehýňa tak, aby všetko vyzeralo ako taký takmer samostatne stojaci útvar strechovitého tvaru. Prirodzene, počas toho uhládzania z dlaní vyžarujete do tej veci radosť! A úsmev prosím!
Väčšina vecí sa metódou KonMari zložiť skutočne dá. Mne osobne to nejak prevratné neprišlo, lebo plus mínus podobne sme veci skladali aj doma, akurát sme ich ukladali na seba do komínkov a nie vedľa seba do krabíc, kde aj tričká vyzerajú ako zrolované kravaty či ponožky.
Inak tie krabice v zásuvkách skriní a komodách sú super, používam už roky na spodné prádlo, šatky a iné drobnosti. Ale KonMari to nie, nie sú oblepené rozkošnými obrázkovými páskami, sú to len obyčajné krabice od topánok.
U nás sme skôr triedili vecí podľa toho či ide o hrubý zimný alebo tenký jarný sveter. S véčkom alebo rolák. Dlhý alebo krátky rukáv. Marie Kondo ich triedi podľa farieb. Pánafera, čo som Zara alebo Há-emko?
KonMari spoza plota
Pozrela som na hromadu vecí ešte raz. Vybrala som všetky, ktoré sa mi od pohľadu nepáčili a strčila som ich do vreca. Vybrala som všetky veci, ktoré sa mi páčili a povedala som si, že ich rovno aj nanovo vyperiem, keď už sú vonku. Potom som si šla zapáliť a keď som sa vrátila, tak som triedila na “páči – nepáči” veci, ktoré ostali na kope “ešte neviem”.
Na to ďakovanie som sa nezmohla, ale aby ste si ale nemysleli, že som nejaký odľud, tak som vyradené veci s radosťou odniesla do miestnej charity. Do charity dávam zásadne len kúsky, ktoré sú v takom stave, že aj kamarátke by som ich podarovala, keby chcela. Takže žiadne nefunkčné a nenositeľné, deravé či fľakaté veci.
Nanovo upratané police sa najviac páčili kocúrovi, ktorý sa v nich hneď aj pokúšal udomácniť. Ja osobne nosím stále dookola tie isté veci, takže je predpoklad, že moje police ostanú KonMari upratané do konca môjho života. Čo nerozbabrem, to nemusím nanovo upratovať.
Drogériu a kozmetiku som upratala tiež veľmi jednoducho, tu sme na vlnu minimalizmu nabehli už dávno. Knihy som roztriedila, rozpredala a rozdala. To bolo ľahké. Zaujímavé bolo triedenie pracovných vecí. Zistila som, že staré podklady na školenia nevyžarujú radosť, a všetky pekne krásne skončili v ohni v krbe. Dokumenty v počítači upratujem, mažem a zálohujem priebežne každý týždeň.
Absolútnou katastrofou z pohľadu KonMari kuchyňa spoza plota. Najviac zo všetkého sa to podobá na harakiri. Nejaký priestor sme získali vysťahovaním pohárov na víno do pivnice. Ďalší priestor na odkladanie dekoratívnejšieho riadu vznikol umiestnením policového systému do mŕtveho rohu. A čo myslíte, že sa stalo s kuchynskou linkou?
Absolútne nič! Keď chcem niečo vybrať, tak to stále vyzerá, že sa niekam sťahujem, nie že varím! Najvyšší čas dať tomu nejakú formu. Moje upratovanie síce možno nebude kúzelné, ale poriadok, ten tu teda rozhodne bude!
Ozaj, nemáte nejaký zimný kabát, ktorý nevyžaruje radosť? Možno by som sa ho ujala. Môj kabát totiž radosť nevyžaroval … a zima sa blíži …
