O to, akými prostriedkami udržiavame čistú svoju domácnosť by sme sa mali zaujímať minimálne tak, ako sa staráme o to, čo jeme a v čom varíme. To najväčšie “eko” sa totižto odohráva vo vode, v zemi, vo vzduchu. Tieto tri elementy sú prepojené a nie je možné žiť zdravý život v chorom prostredí.
Možno so zdesením pozrieme na obrázok detí v Afrike či Indii, ktoré piju bahnitú hnedú vodu a pachuť spláchneme dúškom čírej pitnej vody, ktorá vytečie po každom otočení vodovodného kohútika. Voda sa nám stala samozrejmosťou. A viete ako končia vzťahy, v ktorých jeden druhého berie za samozrejmsoť? Keď sa stratí láska a rešpekt, skončí sa aj vzťah.
Voda nás neopúšťa, to my opúšťame vodu
Úprimne, aj ja som si roky vyberala saponát na umývanie riadu podľa vône. Prášok na pranie, ako aj ostatné prípravky na udržiavanie čistoty domácnosti som kupovala podľa toho, ktorý bol práve v akcii. Ani raz mi nenapadlo, že ich vplyv na životné prostredie by mohol byť vôbec nejaký, nieto ešte negatívny.
Make-up, parfém, farba na vlasy, lak na nechty, tisíce mäkkučkých bielých vatových tampónov, rozkošné malé tégliky s krémami od výmyslu sveta, gél proti vráskam pod očami s vodou zo švajčiarského ľadovca, pleťová maska s výťažkom z blata z Mŕtveho mora, výživné pleťové mlieka a čo ja viem čo všetko ešte prechádzali mojou kúpeľňou späť do kanála. Tisíce litrov mŕtvej vody vyliatých doslova zbytočne!
Ide to aj inak
Po presťahovaní do vinohradu som zistila, že môj spôsob života nie je udržateľný. Zistila som, že môj spôsob života zabíja. Fakt.
Možno sa budete smiať, ale tie malé potvory, baktérie v certifikovanej ekologickej čističke odpadových vôd, neznesú ani chlór ani iné maškrtky z mojej kuchyne a kúpeľne. A tak som konečne otvorila oči a začala som čítať, čo kupujem. Hlavne, aby v tom nebol chlór! Mala som veľké plány, ako si narobím domáce čistiace prostriedky zo sódy, octu a tak ďalej a tak podobne, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Úprimne, zvíťazila moja pohodlnosť.
Nakupujem vo veľkom
Preto som s otvorenou náručou uvítala možnosť zakúpiť si niekoľko veľkobalení ekologických čistiacich prostriedkovn od renomovaných predajcov. Sú vysoko účinné a na moje prekvapenie aj krásne voňajú, takže win-win.
A tak u nás doma trónia štyri úhľadné biele kanystry s eko-saponátmi na vodný kameň, na sanitu, na riad a na ruky. Načapujem si z nich vždy, keď sa mi minie saponát a šetrím cesty do obchodu, šetrím obaly. A aj peniaze.
Pranie
Obrovskou zmenou bola výmena pracieho prášku za pracie orechy. Pristupovala som k nim skepticky, na internete som nečítala práve povzbudivé recenzie. Najviac im bolo vyčítané, že po vypraní oblečenie nevonia. No áno, pre človeka navyknutého na umelé silné vône to asi môže byť šok. Ja ale na pracie orechy nedám dopustiť. Veci suším na slniečku a prevoňané sú letom. Hlavne ma teší, že moje pranie už nie je až takou ekologickou záťažou pre naše vodné toky. Pri praní bieleho pristrúham ku orechom aj trochu prírodného žlčového mydla. Prisahám, že tak nádherne vybielené oblečenie, utierky a bielizeň som ešte nemala!
Osobná hygiena
Osobnú kozmetiku sme postupne nahradili ekologickou kozmetikou v kompostovateľných obaloch. Tá vonia tak nádherne a je pre našu pleť a vlasy tak revitalizujúca, že jediné v čo dúfam je, že bude na trhu dostupná ešte veľmi, veľmi dlho!
Krémy a pleťové mlieka som nahradila už pred rokmi kokosovým olejom. Viem, že toto je vysoko individuálna záležitosť, mne našťastie kokosák plne vyhovuje. A okrem neho mám v zásobe ešte pár domácich krémikov, ktoré som dostala darom od kamarátky. Z času na čas si doprajem peeling zo zrnkovej kávy a ošetrenie arganovým olejom. Akosi si vôbec neviem spomenúť, načo mi bola tá armáda krémov a pleťových mliek, ktoré som používala v minulosti.
Čím umývať?
V neposlednom rade ku hygiene a udržiavaniu čistoty patria aj rôzne náradia, prístroje, kefky, handričky, špongie. Z detstva som si pamätala takzvané “pomýtka”, kúsok bavlnenej látky odstrihnutej z predranej posteľnej bielizne. Ach, ako som len nenávidela to hnusné večne vlhké a smrdkasté pomýtko! Dodnes nanávidím ten puch, ktorý sa udržiava aj v špongiách, takže moja spotreba týchto malých farebných obdĺžičkov bola značná. Tie potvory nie sú kompostovateľné, je to kúsok plastu nafúkaný do peny. A potom som objavila lufu.
Milujem lufu! Lufa nesmrdí, skvele sa s ňou umýva, dlho vydrží a keď doslúži, smelo ju môžem hodiť do kompostu. Perfektné! A naviac je veľmi roztomilá a zábavná. Maličký zosušený kúsok lufy sa po namočení do vody rozvije ako kvet.
Sila pary
Na veľkú špinu sme zakúpili veľkú techniku. Tepovač na suché aj mokré čistenie a parný čistič urobia hrubú robotu ľavou zadnou a do svojich útrob stiahnú aj to, čo ja nevidím.
Na drevo používame ľanový olej a včelí vosk. To býva bodka za upratovaním. Nie, stále som si upratovanie neobľúbila, je to stále niečo, čo robiť musím, lebo veď – čistota, pol života a tu, kde večne padá lístie, pokosená tráva, prach, piliny a blato, to platí dvojnásobne.
Voda je len jedna
Najťažšie pre mňa bolo urobiť ten prvý krok a zmeniť svoje nákupné správanie, vymeniť overené značky za neznáme tekutiny a prášky. Urobila som to tak, že som si zakúpila v bezobalovom obchode malé množstvá ešte vtedy, keď som mala moje zaužívané prostriedky. Keby to náhodou nevyšlo, mala som plán B. Keď som však začala používať kvalitnú eko – drogériu, tak som s údivom zistila, že čistí lepšie ako navoňané gély, ktoré síce krásne penia, ale zabíjajú život.
Voda je len jedna. Nezáleží na tom, či padá zhora ako dážď, prúdi pod zemou, v rieke, v potoku. Voda čarovne mení skupenstvo, objavuje sa a mizne, ale stále je tu. Zatiaľ.
