Zatiaľčo v lese žili viniče pirátskym životom, vyšplhali sa na stromy, ktoré zakryli až ich nakoniec zlomili, vysadil človek viniče na holé pole a nestrpel vedľa nich nijaké iné rastliny. To bola osudná chyba prvých vinohradníkov, ktorú prevzali aj neskoršie generácie.
Lenz Moser vymenúva množstvo prác, ktoré musí dnes vinohradník vykonávať, ak chce dosiahnúť úrodu: rez, zimný postrek, vyplievanie, boj proti červenej spále a peronospóre, viazanie, vyplievanie zálistkov, boj proti obaľovačovi mramorovanému a moľom, opäť viazanie alebo zastrkovanie viniča do drôtov, zaštipovanie, snímanie, 5 – 10 postrekov proti ronospóre a postrek proti roztočcovi ovocnému a proti múčnatke. Pokračovanie touto cestou pokladá za šialenstvo a tvrdí, že „vinič potrbuje viac samostatnosti, menej umelých zásahov a viac slobody. Treba teda nastúpiť cestu späť, a to k pôvodným pomerom.“
Povojnové pestovanie viniča
Dá sa povedať, že Lenz Moser propagoval už v povojnovej dobe čosi ako permakultúrne postupy. Metodicky pokusne skúmal a priebeh pokusov, ktoré trvali od roku 1953 do roku 1958, podrobne opísal vo svojej knihe, pre nás sú dôležité výsledky.
V prvom rade musíme aj pre vinič osožné rastliny rozdeliť na jednoročné a trvalky, ale tiež aj podľa dĺžky ich vegetačného obdobia a mohutnosti. Ideálny sused viniča bude rastlina, ktorá pokrýva pôdu, je trváca, každoročne sa sama vysieva, podľa možností je nízka a nenáročná na obrobenú pôdu.
Takými rastlinami sú: Biela nemecká ďatelina, Arábka alpínska, Jahoda, Pakost, Tarička rovnobežníková, Rezeda, Zemedym, Lucerna chmeľovitá, Iberka, Lucerna egyptská, Tarica, Ďatelina plazivá, Stoklas jalový, Timotejka lúčna, Lipnica ročná, Fialka voňavá, Králik rimbaba a Materiná dúška.
| Spoľahlivo dobrí susedia | Vhodná zelenina | Nepriatelia viniča |
| – Lastovičník väčší
– Slez nebadaný – Gypsomilka plazivá – Ľadenec – Hadí mor španielsky – Horčica žltá – Sirôtka – Vika – Biela ďatelina – Lucerna siata – Rozchodník veľký – Astra – Bôľhoj lekársky – Jahoda – Prvosienka jarná – Nezábudka – Mak siaty |
– Hrach siaty
– Cibuľa kuchynská – Reďkev siata – Karfiol – Špenát siaty – Červená repa – Mrkva obyčajná – Uhorka obyčajná – Pohánka – Kôpor voňavý – Kapusta hlávková |
– Myší chvos obyčajný
– Kukurica siata – Pichliač roľný – Balota čierna – Chren dedinský – Žihľava dvojdomá – Rajčiak – Pýr plazivý – Hluchavka objímavá – Oman – Šalát záhradný – Nechtík lekársky – Skorocel kopijovitý – Slnečnica – Hrachor voňavý – Púpava lekárska |
Rastliny sú uvedené v poradí od najlepšieho ku najhoršej v ľavom stĺpci,pričom aj tá posledná rastlina na zozname má plusovú hodnotu pre vinič. Na pravej strane sú rastliny zoradné od najhoršej po najmenej škodlivú, ale aj tá posledná znižuje potenciál rastu viniča a sladkosť muštu. Nie je to tak, že vinič vôbec nezarodí, len jeho úrada bude omnoho nižšia ako by mohla byť.
Rastlín do zoznamov je samozrejme oveľa viac, plus som nespomenula rastliny neutrálne pre vinič. Aby sme získali naozaj trvalú rastlinnú pokrývku, budeme musieť zo zoznamu vybrať podľa len udomácnené rastliny, z týchto rastlín vytvoriť spoločenstvá, ktoré sa navzájom dopĺňajú a zároveň také, ktoré pokrývajú pôdu, sú nízke, potrebujú málo vody a živín. Veľké plus je, ak sú humostovorné, vždyzelené a za sucha nehoria.
Samozrejme, nemá zmysel presídľovať napríklad prvosienku tam, kde rastie prirodzene lastovičník alebo bôľhoj, to by k ničomu neviedlo. Treba rešpektovať prirodzené prostredie rastliny a keď už niečo sadíme, tak s ohľadom na jej potreby.
Zdroj: Lenz Moser, Vysoké vedenie viniča, 1966
