Zeler bol pre mňa roky synonymom hrôzy na tanieri. Svetlohnedé natvrdlé kocky v zeleninovej polievke veštili nepríjemnú chuť a hádku, že nemám vymýšľať a jesť aj zeleninu. Keď som sa rozlúčila so základnou školou, tak som zamávala zbohom aj varenému zeleru. Stretla som sa s ním opätovne až po rokoch, keď som žila v Londýne. […]