Pivnicou nazývame miestnosť za dubovými dverami prízemia, do skutočnej pivnice sa ňou len prechádza. Tie dubové dvere sa zamykajú obrovským ťažkým kľúčom, cez aký sa v minulosti lialo na Ondreja olovo. Tieto dvere a kľúč zohrali zásadnú rolu pri mojom nadšení kúpiť práve túto chalupu Bola to totiž láska na prvý pohľad, viete? V hrubých […]
Značka: dumky
Metafory života (1)
Vytrhávam burinu rastúcu popod vinič a okolo jeho kmeňov, vylamujem zálistky a nadlimitné nerodiace výhonky, vyväzujem vetvy, aranžujem ich tak, aby sa zbytočne nekrížili a neviseli hala-bala po mimo vodiace drôty. V hlave mi, neviem prečo, hučí “jede jede mašinka, paří sa je z komínka” a ja to neviem vypnúť. Pri vyťahovaní buriny dostávajú zabrať […]
O bývaní
Každý živý tvor túži po bezpečí a pohodlí. Mravce stavajú svoje mraveniská, osy a sršne hniezda, prepelice si ustelú v krovinách pri vinohrade a srny s jeleňmi si vyležia svoje ležoviská medzi tekvicami a pod broskyňou. Mačky a psi si svoje top miesto v domácnosti vyberajú s prieberčivosťou kráľov. A človek? Človek potrebuje domov. V […]
Kapustnica
Rituál sa u nás opakoval každý rok. V neskorú jeseň sa v kuchyni objavil keramický sud a hora kapusty. Vo vzduchu voňala robota, pred ktorou sa nedalo ujsť. Keď bola kapusta nakrájaná a nasolená, na nohy som nafasovala igelitové vrecúška ako na brannom cvičení, keď sme simulovali prechod zamoreným územím. Tanec v sude sa čochvíľu […]
Chvála všednosti
Príbehy spoza plota už nepribúdajú takým tempom, ako spočiatku. Zabývali sme sa a vytvorili sme si nové rutiny. Jasné, stále sa nám z času na čas dejú smiešne veci, hlavne mne. Sú to však skôr bežné historky zo života, ktoré má každá rodina, takže si ich ukladáme maximálne tak do spomienok a vyťahujeme pri stretnutiach […]
Novembrové čítanie o knihách
Nedávno, bola to sobota, som sa zobudila s pocitom, že sneží. Potešila som sa, hoci sa mi v polospánku zdalo, že je akosi skoro na prvý sneh tu na juhu. Žmúrila som do hustej šede visiacej pred oblokom, keď mi došlo, že ma len šália zmysly. Prepadla ma mrzutosť, nemám rada, keď mám pocit, že […]
Všetky moje kuchyne
Celkom prvá kuchyňa, ktorej predobraz azda doteraz nosím namaľovaný kdesi v podvedomí, bola na svoju dobu nemoderná. Okno orientované na sever bohviekoľko svetla a tepla neprepúšťalo, zato však bolo vidno trochu Tatier a na komíne domu oproti od jari do jesene bývali bociany. Dom s bocianmi býval rovnako platným orientačným bodom ako napríklad v Bratislave […]
Moja záhrada, moja učiteľka
Raz som čítala rozhovory s úspešnými mladými ľuďmi, ktoré publikoval jeden zahraničný portál. Títo mladí ľudia viedli svoje firmy, reálne podnikali a každý z nich sa podelil o svoje myšlienky, čomu pripisujú svoj úspech. Najviac ma oslovila myšlienka dievčaťa, ktoré povedalo, že od malička vyrastala v podnikateľskom prostredí, jej otec podnikal v doprave a mama […]
Chlieb je kúsok lásky, ktorý sme upiekli
“Teraz, alebo nikdy,“ šomrem si popod nos a do pohára od zaváraniny sypem múku, lejem vodu. Zamiešam, pridám štvrťku jabĺčka a na fľašu položím vrchnák. Po dvanástich hodinách pridávam zase múku a vodu. Je to skôr krok viery ako rozumu, nezdá sa mi, že by vo fľaši vznikal život. Po troch dňoch sa teším z […]
O rozmanitosti vína a ľudí
Človek nemusí byť bohvieakým vinárom na to, aby vedel, že víno je mimoriadne rozmanitý nápoj čo sa týka farby a chuti. Ako pri jednej degustácii poznamenal náš kamarát z iného vinohradu, je úžasné, koľko rôznych vín môže vzniknúť v podstate z jedinej rastliny. Lenže to je práve ten omyl, veď už starý Herakléitos vedel, že nevstúpime dvakrát do […]
Krása je v očiach toho, kto sa pozerá
„Ukáž! Ukáž!“, strkali sme sa ako deti a snažili sme sa uchmatnúť plastovú rúrku, v ktorej hrkali farebné sklíčka. Krasohľad, kaleidoskop nekonečne sa meniacich fraktálov. Každý obrazec sa objavil len raz, a potom ho už nikdy nikto nevidel. Hrkotanie farebných sklíčok časom nahradil hluk života a kaleidoskop obrazov sa mení podobne rýchlo. Chvíľu, ledva si uvedomím kde som a čo […]
O koreňoch života
Azda každý, kto žil dlhšie v zahraničí, okúsil hlavne na začiatku pocit podivného prázdna. Niekomu chýbala rodina či priatelia, inému obľúbená ulica, vôňa, výhľad z okna. Môj šéf v northamptonskej kuchyni emigroval z komunistického Československa v polovici sedemdesiatych rokov. Na prelome tisícročí si občas pri nočnom upratovaní na záver šichty povzdychol, že Kundera to dobre povedal – emigrant už nikdy […]