Máte záhradu? Pestujete paradajky? Možno ste aj vy odsledovali podobnú krivku nadšenia ako zažívam pri pestovaní paradajok ja.
Na jar ako prvú vyhliadam na tržnici moju dvornú pestovateľku s priesadami. Očami tlačím kalendár, nech už je máj, nech už je po zmrznutých. Keď príde čas, tak do voňavej zeme vyhĺbim jamky, nalejem do nich vodu a sadím priesady paradajok. Pri práci im mrmlem priania príjemného pobytu a úspešného rastu. A ono to funguje.
Dlhá je cesta jedla na stôl. A preto sa pestovateľ nemôže poddávať eufórii ani rezignácii. Treba sadiť, polievať, vyväzovať, plieť. Včas obrať, správne spracovať. Záhrada je zodpovednosť za to, čo sme vysadili.
Vyštipnem zálistky, poobdivujem kvety, očami pohládzam zelené plody na chlpatých stonkách, ktoré v slniečku predvádzajú luxusné zlatisté odtiene.
Čochvíľa sa začnú sfarbovať líčka tým, ktoré sú orientované na juh, odkiaľ svieti najviac slniečka.
Hurá, už sa červenajú!
A potom to prepukne. Najprv znesiem zo záhonu dole do chalúpky misku rajčiniek. Potom misu. Potom bedničku.
Paradajky máme na raňajky ku všetkému okrem chleba s lekvárom. Dávam ich do omelety, na bruschettu, do bulgurových šalátov, no skrátka všade. Ani lečo a krumpli paprikáš sa nedajú jesť denne a paradajok je ich stále viac, ako vládzeme skonzumovať a nezblázniť sa. A tak sa začne zavárať. Z veľkých paradajok zavarím omáčku na zimu a lečo. Malé koktejlové paradajky zatiaľ premenia v priebehu leta záhon na džunglu.
Tak ako sa teším z prvých plodov, na jeseň sa teším, že sezóna končí. Ďakujeme za každú jednu paradajku and “thanks for all the fish”, ale už máme zavárania a spracúvania všetkého tak trochu dosť. A roboty sa kopí, kopí, kopí, takže pri spracúvaní zeleniny hľadám jednoduché riešenia. Bezpracné riešenia. Napríklad sušenie.
Sušenie paradajok v sušičke
Mám, vlastne mala som, takú jednoduchšiu, lacnú sušičku. Paradajky rozrezané na polovicu som uložila hore rezom jednu vedľa druhej, zapla a sušila, až kým neboli skoro úplne suché.
To “úplne suché” je relatívny pojem, pretože optimálna suchosť paradajok je celá veda. Ja som sa rozhodla ich skladovať pre istotu zaliate v olivovom oleji, takže moje “úplne suché” sušené paradajky sú mierne dužinaté.
Sušenie paradajok v rúre
Tento rok sa moja hračkárska sušička porúčala do zaváracieho neba. Samozrejme, až keď bola naplnená rajčinami. Takže som vystlala plech papierom na pečenie, preložila minirajčinky, rúru zapla na ohrev s ventiláciou na 50 stupňov a do dverí strčila varešku, nech sa vlhkosť odparuje.
Do rúry som umiestnila dva plechy. Nejaké 3 hodiny sa sušili rajčiny večer, kým sme nešli spať. Potom sme rúru vypli a zapli zase ráno na ďalšie tri hodiny. Výsledok bol totožný so sušením v sušičke, spotrebu elektriny som neporovnávala. Myslím však, že bez ohľadu na spotrebované kilowatty, domáce spracovanie doma vypestovaných paradajok, má význam.
Sušenie paradajok na slnku
Ešte jedna prírodná metóda sušenia. Na slnku. Leto 2020 žiaľ neprinieslo horúčavy dostatočne vysoké a dlhé na to, aby som mohla sušiť paradajky na slnku. Viem ale od známych, ktorí to skúšali, že to funguje. Tak hádam budúci rok.
Ochutenie a skladovanie
Ja sušené paradajky neochucujem. Žiadna soľ, žiadne bylinky. Chcem totiž, aby mali čo najprirodzenejšiu chuť, aby boli univerzálne použiteľné do rôznych receptov, napríklad na paradajkové pesto.
Vo 2 dcl fľaštičke ich natlačím primeranie, nie silou a nie nadoraz, a zalejem olejom po povrch tak, aby podľa možností nevytŕčali nad hladinu oleja. Zatiaľ ich mám pri ostatných zaváraninách v komore, čas ukáže, či je táto forma skladovania správna. Dúfam, že áno.
Sušené paradajky nie sú len delikatesa. Poznáte ich zdravotné účinky?
Ak si chcete usušiť paradajky doma, tak buď si ich vypestujte alebo kúpte na lokálnom trhu od miestnych záhradkarov. Určite nesušte paradajky kúpené v supermarkete. Podstatné totiž je, aby boli vypestované bez chemických postrekov. Ak vám bude niekto tvrdiť, že sa to nedá, tak sa mýli. My sme naše paradajky ešte v živote nepostrekovali.
Paradajky sú mimoriadne zdravé hlavne kvôli obsahu lykopénu. Lykopén je červené farbivo, antixidant a jednou z jeho vlastností je, že tepelnou úpravou sa nestráca, neničí, naopak, násobí sa jeho obsah a intenzita. Mimochodom, to platí nielen pre paradajky, ale aj mrkvu.
Lykopén chráni pokožku pred UV žiarením a pôsobí ako prevencia pred vznikom rakoviny (najmä prostaty). Pre takéto účinky sušených paradajok je však potrebné konzumovať ich denne. Okrem toho sušené paradajky majú detoxikačné účinky, a ak nie sú presolené, tak pozitívne vplývajú aj na krvný obeh. Obsahujú vitamíny C, B, E a K, niacín, potom ešte draslík, železo, vápnik a horčík.
Pravidelná konzumácia sušených paradajok znižuje cholesterol v krvi aj krvný tlak, posiľňujú imunitný systém, zlepšujú trávenie a znižujú únavu. Ono to všetko so všetkým súvisí. Zdravé črevo je základ imunity a vitality.
Za seba hovorím, že na konzumáciu paradajok v akejkoľvek podobe ma netreba vôbec prehovárať. Teraz ešte trpezlivo pooberáme, čo dozrieva. A vlastne sa už teraz sa teším na jesennú vôňu zeme pri orbe. Ešte viac sa teším na jarnú vôňu zeme, vody a slnka pri vysádzaní nových rastliniek.
