Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Ani ja som si ešte celkom neodvykla od pochabých teórií, excelu, merania a hodnotenia toho aj onoho. Po rokoch práce zameranej na výkon a produktivitu, meranej a reportovanej v úhľadných tabuľkách, stále niečo analyzujem, plánujem a kalkulujem. Výdavky, príjmy, zostatky, náklady, zisky, hodiny a čo ja viem čo ešte.
Hovorím vám to potichu, ale naozaj zodpovedne zapisujem, koľko sme už doteraz minuli za rôzne semienka, kedy sme ich vysiali, koľko hodín sme strávili rýľovaním, koľko výsadbou čoho. Zemiaky sme vysadili za hodinu, ďalšiu hodinu nám trvalo vysiať mrkvu, cibuľu, petžlen, cvikľu a hrach. Práve som si spomenula, že som zabudla stopovať čas, ktorý som strávila výsadbou čučoriedok a brusníc. Možno je šanca, že sa z toho excelovského ošiaľu dostanem.
Inak ale zapisujem spotrebu benzínu do strojov a spotrebovanú elektrinu. Zapisujem, kde sme čo kúpili a zapisujem ako semienka vzklíčili. Ak bude úroda, zapíšem si to tiež, aby sme vedeli, ktorí výrobcovia majú kvalitný tovar a ktorým sa vyhnúť.
Napríklad ešte sme len nahádzali zemiaky do vyhĺbených jamiek v prvej hriadke, a ja som už mala spočítané, že pri výnosnosti minimálne 1 kg z jednej rastliny by sme sa mali dočkať úrody približne metráka zemiakov, teda presnejšie povedané trikrát tridsaťpäť rovná sa stopäť kíl. Tu ale počítanie vôbec nekončí! Môžeme napríklad vypočítať, ako dlho nám toto množstvo zemiakov vydrží, ako často ich budeme budeme musieť zjesť, rozdať alebo predať. Odložte kalkulačky, ja som už vyrátala, že ak šťastlivo dorastú, mali by sme jesť dve kilá zemiakov týždenne. Každý týždeň.
Realita
Čo z toho, že prognóza je optimistická, keď realita nepustí. Po štyroch rokoch sa pochválim výsledkami. Slovo pochválim berte, prosím, s rezervou. Chváliť sa totiž nie je čím. Petržlen sa v živote neujal, mrkva v našom type zeme neprosperuje, takže jej výsev bol viac – menej zbytočný, z uhoriek som sa osypala, cvikľu nám ožrali srnky a tých pár strukov hrášku potešilo, hoci z pohľadu zásobovania domácnosti to bol debakel.
Na pokorenie, s ktorým som každým týždňom pozorovala stále chradnúcejšie čučoriedky a brusnice sa snažím zabudnúť. Môj vymyslený raj plný zdravých bobulí sa nekoná, aspoňže ríbezle sa mi podarilo namnožiť a ovocné stromy rodia.
Zaplať Pán Boh za paradajky a baklažány, za tekvicu, cuketu, cibuľu! Hej a tých zemiakov tiež vyrastie vždy menej, ako ukazuje moja kalkulačka.
Prečítajte si, ako som záhradníčila v roku 2018
Mamon a romantika
Kde je nejaká gazdovská romantika? Zasnené pohľady do modrého neba, ktorým sa preháňajú šľahačkové biele kopčeky oblakov? Vôňa trávy, chladný vánok od lesa a hlt žinčice na osvieženie? Cvendžanie kosy, zvonce oviec na paši, bzučanie včiel? Takto si šomrem v duchu pri pohľade do môjho mentálneho excelu, kým premýšľam, čo a hlavne kedy budem zavárať. A čo by sme tak ešte mohli vysadiť po zbere letnej úrody? Niečo na zimu, nech máme vitamíny, hm?
Potom si spomeniem na historické filmy a seriály, a hovorím si, že oni tí šľachtici a zemepáni si tie knihy majetkov neviedli len tak z pasie. Zapisovali hektáre lesov, počty stromov, zvery; hektáre polí a čo kde rastie, koľko sa urodilo, kam čo predajú a zakoľko. A prestanem sa cítiť trápne. Hát, veď ja som vlastne tiež mini zemepánka! Teda, to len keď si sadnem za excel, inak som záhradníčka amatérka s nadšenými víziami, ktoré mi v praktickom živote vôbec nepomáhajú, skôr naopak.
Vízie
V praktickom živote namiesto rozvíjania vízií a kreslenia myšlienkových máp presne plánujeme. Počasie sledujeme dôslednejšie ako dovolenkári pred objednaním zájazdu. Priebežne doľaďujeme a dohadujeme, kto čo má vybaviť, čo treba urobiť, čo sa musí stihnúť, čo sa nebude dať robiť v ktorý týždeň. Chlapské práce vonku, môj týždenný nákup, upratovanie a varenie sa striedajú s vonkajšími prácami v rytme svetla a tmy.
Dlhodobejšie plány sa týkajú pomerne náročných úprav, na ktorých priebehu, a vlastne ani výsledku, sa nevieme s mojim mužom dohodnúť. Počas slnečných popoludní nás najčastejšie nájdete mávať rukami na dvore.
„Pozeráš sa?“
„Hej.“
„Tak aha …“, a tisíca repríza pantomímy vo voľnom štýle môže začať. Pobehujem okolo zatiaľ neviditeľných budúcich schodov a múrov a ukazujem, kde budem mať špajzu na zaváraniny a sušiareň na bylinky a pracovňu a letnú kuchyňu a letnú terasu pre návštevy.
„Najprv dáme novú strechu,” zahlási môj muž a celý môj perfektne vystavaný dom snov sa rozplynie ako ranná para na poľami.
Jarné slniečko ešte len začína hriať, a môj muž už myslí na zimu, dokonca už začal aj s prípravou dreva. Cítim sa ako zamestnanec reklamnej agentúry, ktorý v auguste vymýšľa vianočné slogany. Ale drevo potrebujeme aj na leto. Veď začína čas grilovačiek, opekačiek, varenia gulášu a posedávania s priateľmi. Čas, kedy sa kalórie, promile, decibely, spomienky, zážitky a počet slov za minútu násobia čistou radosťou a smiechom.
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
