Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie.
Po rokoch hektického života sme dospeli do bodu, keď sa nám stále viac žiadalo pokoja a stále menej nás napĺňali naše zamestnania. Využívali sme každú príležitosť na chvíľu odísť a oddýchnuť si od nekonečného toku zvukov, hukotu električiek, sanitiek, svetla a buchotu susedov v bytoch nad nami. Hlavne toho buchotu, kriku a podivných podujatí, ku ktorým stále častejšie chodila robiť rozhodcu polícia.
Víkendové výlety do wellnessov, kúpeľov a kúpaliská ponúkli azyl unaveným nervom, ale čosi tomu chýbalo. A tak nám napadlo poobzerať sa po vlastnom miestečku.
Zoznamka s domčekom
Keby ste ma zabili, netuším ako som objavila ten domček. Na obrazovke počítača bol múr, v ňom obrovské drevené dvere, nad nimi balkón so zábradlím. Na ďalších obrázkocho bolo veľa zelene.
Skúsení realiťáci vidia na prvý pohľad, či ide o nehnuteľnosť zdravú alebo len pekne naaranžovanú. Ja skúsený realiťák nie som a od tohto domčeka som nevedela odtrhnúť oči. Ako profesne defomovaná personalistka som ho vyhodnotila ako kandidáta s potenciálom do budúcna. Manžela som presvedčila, že tomu musíme dať aspoň šancu na pohovor, teda chcem povedať obhliadku.
A tak sme sa jedného krásneho dňa ocitli na samom juhu Slovenska, priamo na hranici. Okolo chalúpky sa všetko zelenalo, rozvoniavalo a všade panoval idylický pokoj. Kontrast voči čomukoľvek, čo som dovtedy videla a zažila bol priepastný. Ten pokoj na mňa padol ako merino deka a ja som chcela zostať, nepohnúť sa odtiaľ. Nadchla ma aj vinica za domčekom. Ja som v živote som vinicu tak zblízka nevidela. A teraz by som ju mohla dokonca mať?
Rande na slepo
Skutočný realiťák, pani domáca, manžel a švagor pozerali na mňa. Realiťák a pani domu s nádejou, manžel mal svoj tradičný poker face a švagor na neho pozeral ustarosteným pohľadom.
Cestou k autu som takmer podskakovala od radosti. Našli sme! Náš víkendový domček! Pred očami bežal film ako ráno vstávame, dávame si kávu a dívame sa z balkóna na krásne hory a polia v okolí. No dobre, trochu mi ušlo, že náš balkón bol otočený iným smerom, ale inak vidíme hory a polia odkiaľkoľvek. Napríklad zhora z vinice.
V predstavách som tak trošku plela, trošku kosila, trošku byliniek zbierala, niečo dobré uvarila a a popoludní, k večeru si dobre oddýchnutí sadáme s fľašou vínka pri príjemnom rozhovore. O reálnej práci okolo domu, na záhrade a vinici som nemala ani najmenšiu predstavu. Prosím vás, nikomu to nehovorte, ale ja som si dovtedy mysela, že vinič rastie sám od seba, ako maliny alebo ríbezle, len sa z času na čas trochu ostrihá, aby sa priveľmi nerozrástol.
Manžel sa ma snažil varovať, že moje predstavy sú úplne scestné, že namiesto oddychu nás čaká hromada práce.
“Veď presne to je super! Konečne si vyčistím hlavu!”, tešila som sa.
Nie som si celkom istá, ale mám pocit, že som počula ako sa ktosi, možno osud, život, anjeli alebo bohovia, začali strašne smiať.
Príbehy Spoza plota
Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.
Pokračujte v čítaní ďalšieho príbehu: Prvé leto Spoza plota, v ktorom sa dočítate o:
- starcovi nad hrobom, ktorý nebol nad hrobom a pravidlách života,
- kadibudke,
- žihľave,
- o tom, že churchillovské “pot, krv a slzy” sa dajú roniť aj v mierových časoch,
- a hlavne o dobrých ľuďoch.
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
