Ak som si začiatkom roka myslela, že vlani sme za starým životom urobili bodku, tak koniec roka ukázal, ako veľmi som sa mýlila. Život nie je dokument v počítači, ktorý dopíšem a uložím. Život býva neodbytný, najmä ak ide o zmenu a osobnú transformáciu. Neviete si predstaviť, ako veľmi toto slovné spojenie neznášam.
Veľmi ľahko sa hovorí, že život je zmena, kým sa žiadna nedeje. Kým sa menia veci vonkajšie, môže to byť nepríjemné, ale nemusí. Či už je to nová práca, dom, muž alebo mesto, ide o udalosti v rovine problém – riešenie. Keď však ide o vnútornú premenu, teda zmenu postojov, názorov, pocitov, to už je iná kávička. To už je kávička s rumom. No a asi tak nejak vyzeral náš rok 2023. Na zdravie!
Lekcie roku 2023
Rok 2023 bol prísnym učiteľom. Podľa známeho výroku Pemy Chödrön, nikdy nič neodíde a neskončí, kým ťa nenaučí svoju lekciu. A tento rok skutočne neodpustil žiadnu lekciu, kým som ju nepochopila. Dnes som za lekcie roku 2023 vďačná a cítim nefalšovanú radosť, ktorá prichádza z poznania pravdy. A pravda je, že …
Žijeme na krásnom mieste, ktoré ešte nie je objavené turizmom. Ipeľ, jeho lúky a mokrade pod hustozeleným pohorím Börzsöny dávajú miestu jedinečnú, snovú atmosféru, umožňujú dotyk s divočinou, a to všetko doslova na dosah od mesta. Z našej obľúbenej cukrárne v meste stačí prejsť dva – tri nenáročné kilometre po násype Ipľa v smere na východ. Počas prechádzky sa duša doslova kúpe v kráse a harmónii vytvorenej farbami, tvarmi a vôňou okolo.
Nádherné sú nielen snové lúky, ktorých oficiálny názov znie Náučný chodník Poiplie, ale aj kopce na sever od našej dediny. Tento rok sme načerpali veľa energie pri objavovaní obnovených chodníkov k pútnickému miestu Medvedia studňa, aj pri zbere byliniek na Lysom vrchu – Kopaszhegyi, ako ho volajú miestni. Pri jednom z výletov na tento kopec som natočila toto kratučké video, na ktorom uvidíte aj našu dedinku v údolí.
Aj v najhorších dňoch cítim pokoru a vďačnosť za to, že môžeme žiť v krásnom, vyše storočnom dome. Pri pohľade na pôvodnú pec na pečenie chleba a na pôvodný drevený strop dýcham opatrne, aby som sa nezobudila z toho krásneho sna. Večer, keď zakúrim v krbe, mám chuť natiahnúť sa na zem ako naše mačky a začať priasť. Tento dom je prototypom pohodlia a útulnosti, ktoré by sa dali nazvať gýčom, keby každá vec v dome nemala svoj význam. Nech sa počas roka 2023 dialo čokoľvek, tento dom bol miestom, kde sme vždy nanovo našli svoj stred a svoju silu.
Boj roka 2023
Tarotové karty zobrazujú Silu ako ženu, ktorá skrotila leva. Lev predstavuje našu pudovú, živočíšnu silu, Sila ducha človeka dokáže skrotiť pudovosť šelmy. Premáha ju silou dôstojnosti a sebaovládania. Sila rastie tým, že sa používa, vytrvalo trénuje, cvičí. A tak som trénovala.
V istom momente som si uvedomila, že je nedôstojné jačať a trieskať vecami len preto, že pociťujem prechodnú bezmocnosť zoči voči slaboduchosti iných a miestnemu klientelizmu. Vždy sa budem snažiť naprávať krivdy, dnes však rešpektujem, že niekdy nevyhrám hneď. Niekedy nevyhrám nikdy. Dôležité je neprehrať.
Krivdy sa diali aj iným, a horšie. Károlymu Gundelovi ukradli palacinky a meno Sándora Máraia vymazali z kultúrnej mapy Maďarska. Kto? To sa už nevie. Ich mená nikto nepozná, ale mená Gundel a Márai pozná celý svet, a aj príbeh Gundel palaciniek. Morálne víťazstvo je viac než chvíľkové presadenie si rozmaru nekompetentného, a možno aj skorumpovaného, úradníka.
Nemyslite si, že že s uvedomením si toho, že je výhradne na mne, ako naložím so situáciou náš svet zalialo slnko ako vo filme. Podobne ako malé dieťa, keď sa učí chodiť, potkýňala som sa a občas, nevediac dobre rozbehnutá včas zabrzdiť, som búrala. Nakoniec som sa to však naučila a predsa len kráčam tanečným krokom a s hlavou hrdo vztýčenou. Takto vstupujem do nového roka, v ktorom dokončíme to, čo sme začali.
Rok chleba
Môj osobný príbeh chleba pokračuje objavovaním tajomstva ohňa. Ako som spomínala, v našom dome je pôvodná pec na pečenie chleba. Môj muž ju opravil a tým mi splnil celoživotný sen, o ktorom som ani nevedela, že som ho snívala.
Pečenie v tejto peci je rituálom, ktorý mi sprostredkováva doteraz len tušené tajomstvá a prináša odpovede na mnohé otázky.
Ako je možné, že voľakedy chlieb vydržal a dal sa jesť týždeň? Naozaj ľudia niekedy piekli len raz za týždeň? Čo robili inak? Čo z toho si môžeme vziať a preniesť do skúsenosti 21. storočia? Aký chlieb je vlastne ten naozajstný, pravý, pôvodný? Všetko sa dozviete v pripravovanej knihe. Naše pečenie a tvorbu knihy môžete sledovať na tomto blogu, na našom Instagrame a tiež v magazíne Gurmánsky zápisník.
Vidiecky zvieratník a jeho znamenia
Radosťou a výzvou roku 2023 bol príchod Pampúšky. Strakatá mačka nás chodila okukovať, až sa rozhodla, že u nás zostane a porodí nám nejaké mačatá. Dvakrát za pol roka. Mama mačka je už vykastrovaná, mačacie slečny tiež. Prvá štvorica aj s mamou majú u nás trvalý pobyt a užívajú si to rozhodne viac ako môj muž.
Moje prvé zážitky s prasatami na dedine súvisia so zabíjačkou. Jednej som sa zúčastnila ako pomocníčka v zácviku a skoro som si odfaklila kúsok palca na ľavej ruke. Môj muž dodnes spomína, ako som ho ešte mesiac nosila olepený elektrikárskou izolepou. Neviem čím je potretá, ale rana sa zahojila tak, že by ste dnes nič nespoznali.
Súčasťou starostlivosti o biotop lúk chránených Ramsárskou zmluvou, teda tých našich krásnych lúk popri Ipli, je aj ich spásanie kravami. A tak sa pasú. Na našom brehu Ipľa sú ohradené elektrickým ohradníkom. Nemôžem tomu uveriť, že ja, ktorá som sa kráv vždy bála, som sa aj s kamarátkou popod ten ohradník pregúľala do tej ohrady. Lebo sme zbierali huby, a tam rastú najlepšie, viete?
Celkom som si zvykla na “naše” kravy, lakonicky žviakajúce v stáde za ohradou. Vykoľajili ma ale mohutné kravy s obrovskými rohami na maďarskej strane Ipľa. Tak obrovské zviera som doteraz videla len v múzeu v Tatranskej Lomnici a bol to zubor. Vypchatý. Nepobehoval po lúke za riekou, ktorá sa zrazu zdala byť úplne nepodstatným pramiekom.
To najlepšie na koniec
Rok 2023 bol roztancovaný a rozospievaný. Nikdy nezabudneme na náš prvý ples, na zabíjačku, na futbalový zápas. Bol rokom objavovania krásnych miest doma aj v za hranicami všedných dní. Ochutnávania skvelých vín.
Bol rokom priateľov, rozhovorov, výletov, spoločných zberov byliniek, opekačky v lese aj u nás na dvore. Rokom krásnych správ a srdečných pozdravov od neznámych ľudí, ktorí v našom mestečku žili alebo majú odtiaľto predkov. Ďakujem veľmi pekne, že ste sa podelili o spomienky!
Veľmi ma potešili aj recepty, o ktoré sa podelili čitatelia, alebo skôr čitateľky blogu v diskusiách na facebooku. Vďaka jednej z vás máme výbornú nakladanú cuketu, a budúci rok vyskúšam všetky vaše recepty na bábovky. Už sa neviem dočkať!
Asi by som mala spomenúť, že rok 2023 bol aj rokom štúdia a návratov do Bratislavy. Tak uvidíme, či bude zo mňa právnička alebo pekárka. Alebo predsa len napíšem tú knihu a budem spisovateľka? Snívajme odvážne sny priatelia, a hlavne si ich v novom roku splňme. A keďže neverím na zázraky, ale spolieham sa na ne, tak verím, že sa nám splnia naše odvážne sny o chlebe a víne Spoza nového plota.
Ďakujeme za vašu priazeň v uplynulom roku a tešíme sa na stretnutia s vami v roku 2024!
O čom píšem
