Lečo som ako dieťa úprimne neznášala. Čudná pariaca sa zmes vyzerala, akoby ju už niekto predomnou jedol a jediné, čo z toho stálo za to, boli kúsky párku, ktoré som s odporom vyberala z taniera. Potom sa však nedalo nič robiť a ako velili vtedajšie trendy vo výchove, neodišla som od stola, kým som nedojedla, čo som mala na tanieri.
Ako sa hovorí, hlad je najlepší kuchár, a aj ja som si lečo obľúbila až v jednu zimu, keď sme sa vrátili z akejsi podnikovej exkurzie tak neskoro, že práve lečo bolo to jediné, čo nám ešte v školskej jedálni naservírovali. Dodnes si pamätám, ako hladno hlcem horúce lečo, až mi zahmlené okuliare naskakujú na malom nose. Mňám, lečo! Vtedy som netušila, že lečo je letné jedlo a aké výborné môže byť keď je pripravené čerstvé.
Môj prvý pokus navariť lečo dopadol katastrofálne. Tá hrozná brečka nie a nie zhustnúť, tak som ju za stáleho miešania vyliala do záchoda. To ma od varenia leča odradilo na ďalšie dlhé roky. Zvláštne je, že si vôbec nepamätám kedy a ako som sa to lečo napokon variť naučila. Čo variť, dokonca aj zavárať->!
Letné lečo
Základné suroviny na čerstvé aj zavárané lečo sú v zásade tie isté: paradajka a zelená paprika. Keď robím čerstvé letné lečo, tak na základ použijem bravčovú masť alebo olivový olej a ako prvú osmažím cibuľu nakrájanú na prúžky. Ak robím lečo zavárané, tak cibuľu nedávam, pretože tú vždy pripravujem čerstvú. V každom prípade, lečo Spoza plota je vždy chrumkavé a krehké, ľahké a šťavnaté. Nie ako tá rozvarená brečka, ktorú som si pamätala z detstva.
- Pevné zdravé paradajky
- Zelená paprika (štipľavá alebo sladká)
- Cibuľa
- Šmalec alebo olej
- Klobása
- Vajíčko
Postup
Vo všeobecnosti platí, že vizuálne aj chuťovo najlepší výsledok dosiahnete, ak nakrájate všetky suroviny na približne rovnakú veľkosť, ale necháte ich v hrnci rozlične dlhé časy podľa toho, či má daná surovina ostať chrumkavá alebo či sa má rozvariť. Poradie v akom pridávam suroviny do hrnca je: cibuľa, klobása, paprika, paradajka.
V hrnci alebo na panvici rozohrejem olej. Očistím a pokrájam cibuľu, ktorú dám smažiť do rozpáleného tuku. Plameň znížim, aby neprihorela, kým krájam klobásu. Klobásu pridávam ako prvú. Kým sa zatiahne, nakrájam papriku a pridám ju do hrnca.
Zistila som, že paprika jemnejšie nakrájaná na menšie kúsky je vo výsledku chutnejšia, pretože ostáva chrumkavá, nemľandravie. Kým sa dusia klobása a papriky, krájam paradajky. Tie treba rozkrojiť najprv na polovicu priečne, nie pozdĺžne, a potom dvoma ťahmi na deväť častí.
Ku klobáse a paprike, keď je ešte chrumkavá ale už určite uvarená, pridám paradajky. Už takmer hotové lečo ešte raz zamiešam a zakryjem. Po približne piatich minútach sporák vypnem a nechám voľne dôjsť pod pokrievkou asi tak päť minút.
Večný boj
U nás na východe sa do leča pridáva na záver ešte vajíčko. Kým som neprišla na juh, tak v živote som nevidela lečo bez vajíčka. Môj muž však protestuje, že potom to už nie je lečo, ale praženica. Keďže on je z juhu a lečo je maďarské jedlo, nechávam už vajíčka v chladničke. Občas ale neodolám a dám si k leču volské oko. Obaja sa však zhodneme, že čo sa týka prílohy, tak to môže byť jedine náš domáci chleba!
Ozaj, všimli ste si? Soľ som nepridávala. To preto, lebo klobása zvykne byť slaná dosť. A keďže na kvalitné klobásy si dosť potrpíme, tak aj ochutené sú už tak akurát, škoda čokoľvek pridávať. Ak sa ale rozhodnete pre vegetariánsku verziu, tak určite lečo osoľte a dochuťte aj štipkou čierneho alebo bieleho korenia.
A prečo neuvádzam množstvá? No pretože všetkého musí byť tak akurát! Podľa toho, aké veľké rajčiny a papriky máte, toľko toho bude. My zvykneme mať pomer objemov paprika : paradajka : klobása približne 2:1:1, ale zase, záleží či robíme lečo ako hlavné jedlo alebo ide o to, aby sme spotrebovali nejaké zvyšky z chladničky, v tom druhom prípade sa na nejaké pomery nehľadí.
