Všetko je v procese. Každým dňom plynie život a prípravy na Štedrý večer. Po kúskoch triedime, opravujeme a uskladňujeme veci, ktoré tvoria súčasť nášho domova. Napečné koláče v krabiciach, zásoby v pivnici a chladničke, police plné múky, aby sme prinajmenšom do Troch kráľov mohli ostať doma. A kým sa na šporhelte varí skromný obed (milujem vôňu variacej sa fazule!), krátka predvianočná chvíľka ma privádza ku najčerstvejším, tohtoročným spomienkam.
Čo si budeme hovoriť. Tento rok dal zabrať azda každému. Zdravotne, ekonomicky, psychicky, podnikateľsky, rodinne, ľudsky. Ani nám sa nevyhli smutné udalosti, ktoré budú bolieť asi navždy, ako každá zásadná strata.
A predsa, možno práve kvôli kontrastu s udalosťami smutnými, tie radostnejšie udalosti vynikli o to viac. Pretože, úprimne, napriek všetkému čo sa stalo a deje, rok 2020 bol aj dobrým rokom. Pozývam vás na rekapituláciu nášho piateho roka Spoza plota.
Gurmánsky zápisník
Začiatkom roka som bola pozvaná spolupracovať na projekte Gurmánsky zápisník. Táto spolupráca mi ponúkla možnosť venovať sa viac mojim dvom vášniam – vareniu a písaniu. No povedzte, čo viac si môže priať funkčný grafoman, ktorý najradšej tancuje okolo hrncov? Veď toto je hotová terapia! Tvorivé varenie a písanie, genrovania nových nápadov a hranie sa s myšlienkami, ako priniesť ľuďom do života viac dobrého jedla a vína, to je presne môj dream job, práca snov.
Túlačky po Tekove
Súčasťou gurmánstva ako životného štýlu je aj cestovania s poznávanie krajiny cez jedlo, ktoré ponúka, cez jej históriu a kultúru. A tak sme sa túlali po Tekove a objavovali poklady, o ktorých možno ani miestni nevedia. Naše kroky viedli do Želiezoviec, Pukanca, Bátoviec a iných miest, vrátne levických vínnych pivníc.
Korona
Po jednom z posledných výletov, 11. marca, som prišla domov, pozrela som si správy, nasadila šál cez celú hlavu, že mi trčali len oči, a vyrazila som na väčší nákup. O dva dni vláda oznámila núdzový stav a zákaz vychádzania.
Moja intuícia mi okamžite hlásila, že je zle a bude horšie. A aj bolo, a aj je. Ako sa hovorí, ak nejde o život, ide o hovno, tak tentokrát ide práve o život. Nehovorím teraz o nás osobne, zaplať Pán Boh, sme – a hádam ostaneme – zdraví. Hovorím o ranách osudu, ktoré dostávame ako ľudské spoločenstvo naprieč Slovenskom, Európou, svetom. Žiť históriu nie je med lízať a pri rekonštrukcii starého sa veru narobí neporiadku.
Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím.
A. Schopenhauer
Jarný pátos, keď sa fesjbukový národ dojímal, že toto je presne choroba, ktorú sme potrebovali, aby sme si začali vážiť život, prírodu, mier, sa zmenil na tisíce chorých, stovky mŕtvych, zúfalstvo, výkriky do tmy, nadávky, hoaxy a útoky každého proti každému. A tiež samotu, strach, smútok, bezradnosť. Ako ďalej žiť, keď sa rúca spoločnosť, ako sme ju poznali?
Všetkým, ktorí tento rok stratili niekoho zo svojich milovaných, vyjadrujem úprimnú sústrasť a prajem veľa síl.
U nás doma
Mali sme to pomerne jednoduché. Ja pracujem z domu, online. A tak som pracovala. Ďakujem mojim klientom, že sa na zmenenú situáciu adaptovali! Ak chcete medzi nich patriť, aj vy, som tu pre vás.
Môj muž pracuje v miestnej fabrike. Ráno na bicykli s rúškom do práce, poobede z práce. Raz za týždeň rýchly nákup. Od jari do jesene sme si, v rámci možností, užívali prácu aj v záhrade a vo vinici. Zaváranie, oberačka, zber a sušenie byliniek, varenie. Jednoduchý, prostý život. Až s jesennými manévravmi som začala pociťovať výraznejšiu nespokojnosť a nervozitu, že to nedáme.
Počas letného uvoľnenia sme pochovali otca, ktorý nás po dlhej a ťažkej chorobe navždy opustil. Dnes s vďakou listujem nascanovanými receptami ktoré stihla z jeho zápisníkov vytvoriť sestra. Varenie nás vždy spájalo, každý telefonát sme si vymenili nejaké recepty. Neraz som mu volala a pýtala sa ako postupovať pri tom či onom dobre známom recepte, ktorého tajomstvo tkvelo v čomsi, čo vedel len on. A dnes čo – to aj ja.
Varenie sa stalo jednou z činností, ktoré mi pomohli prekonať stavy, keď mi bolo ozaj neľahko. Varenie ukotvuje v prítomnosti, pomáha odkloniť myseľ od ubíjajúcich myšlienok a emócií, ktoré oslabujú.
Varenie jedál našich rodín, jednoduché jedlá nášho detstva, sú balzamom na dušu aj telo a skutočným dedičstvom.
A tak deň za dňom, chlieb za chlebom, jedlo za jedlom, som sa tento rok prevarila ku vianočným dňom, ktoré strávime prvýkrát po 9 rokoch sami doma. A na blogu je 69 nových receptov, z ktorých 13 spadajú do kategórie “stará dobrá klasika”.
Blog Spoza plota
Tento rok na blogu pribudlo 71 článkov, z toho 69 receptov. Čítanosť narástla o viac ako 150%, dohromady vás bolo 184.000 a blog ste navštívili 350.000 krát. Čísla však nie sú dôležité.
Dôležité je, že stále viac z vás pripája ku komunite ľudí, ktorých spája láska k dobrému jedlu, túžba po pokoji v duši, dobrých vzťahoch a príjemnom domove. Ľudí, ktorí budujú a podporujú svoje lokálne komunity. Lebo na konci dní, vzťahy a spomienky bude to jediné, čo nám ostane.
Teším sa z každej konverzácie, hoci aj online, ktorá sa rozbehne pod fotkami na na facebookovej stránke alebo mojom osobnom profile, keď si vy medzi sebou vymieňate recepty a skúsenosti. Pretože to je zmyslom blogu Spoza plota. Aby ste sa mohli stretnúť s ľuďmi, ktorí sú na vašej – našej vlne, a ktorých by ste možno inak nestretli. Spoločne, z našich kuchyní, dvorov a záhrad, vytvárame svet pokoja, dobrého jedla a vína. Pre naše rodiny, susedov, priateľov.
Víno a vinári
Záverom pár slov o víne, o ktorom viem tým menej, čím dlhšie ho spoznávam. Onedlho už nebudem vedieť vôbec nič.
Pestovateľsky sa nám darilo, sme spokojní. Druhým rokom experimentujeme s procesom kvasenia – miestom a teplotou. Stále nesírime, nečírime, nefiltrujeme, nič nepridávame, len podľa potreby víno stáčame z kalov normálne po starom, s hadičkou.
Prvýkrát po piatich rokoch sa stalo, že naše víno je čisté samo od seba, a pitné už pred Vianocami, čo je o tri mesiac skôr ako po minulé roky. A úprimne, je strašne dobré, takže z nášho predsavzatia, že mu dáme čas dozrieť minimálne rok, asi ostanú len prázdne slová.
Alebo naše predsavzatia zachránia dodávky zásob od spriatelených vinárov. Majú nový e-shop, kde ich vína nájdete pekne pohromade. Ten sme vytvorili tiež počas prvej vlny korony, keď zhasla nádej na degustácie a podujatia naživo. Keby ste si z ponuky nevedeli vybrať, tak mi napíšte, rada vám poradím, alebo vás nasmerujem na tých najkompetentnejších – remeselných vinárov.
Môj osobný tip: ja som si tento rok uletela na veltlíne zelenom, ktorého nemám nikdy dosť, na čarovnom Pinot Noir, zimu mi spríjemňuje frankovka modrá z Pivnice Brhlovce. A vo fľašiach je už aj nová Pesecká leánka, ktorá prináša radosť a šťastie do života. A to je to, čo nám všetkým prajem do roku 2021! Viac radosti, viac šťastia. A, samozrejme, pevné zdravie.
