Kto blog Spoza plota sledujete od začiatku, tak viete, aké peripetie sprevádzali moje záhradnické začiatky. Nevedela som absolútne nič. O čo menej som toho vedela, o to väčšia bolo moje nadšenie, v ktorom mi ani nenapadlo, že sa mi nemusí niečo podariť. Bola to tvrdá škola od výbornej učiteľky, ktorá ma naučila, že ak chcem niečo dostať, musím najprv niečo dať. A tiež to, že dostanem násobky len toho, čo som ja sama dala.
Tešmák
Po korone sme sa presťahovali z vinice do dediny. Našim domovom sa stal storočný sedliacky dom o dva kilometre južnejšie. Rôznymi udalosťami posledných rokov bola záhrada odčlenená od domu, avšak naši dobrí susedia sa nad nami zľutovali a dovolili nám záhradníčiť na kúsku ich zeme. Za to im nikdy neprestanem byť vďačná.
Roľa je neveľká, ale veľké neboli ani naše záhradnícke plány na túto sezónu, veď o záhrade sme len snívali. Vysadila som cibuľu a cesnak, vysiala hrach, neskôr tekvice a cuketu a nakoniec som dosadila prisady paradajky, papriky a zeleru, ktoré som dostala od susedov, s ktorými sme prehodili pár slov, keď sa okolo nás vracali z prechádzky. Tiež mi povedali, vďaka čomu je naša záhrada tak úrodná. Ľudia sú tu rovnako krásni a štedrí ako príroda okolo.
Ipeľ aj do neho sa vlievajúce rieky a potoky neraz narobili šarapatu, keď sa vyliali a zaplavili ulice mestečka aj ľudské obydlia. Na druhej strane, záplavy priniesli na záhrady a polia životodarné bahno podobne ako Níl v starovekom Egypte. V našej blízkosti sa nachádza Náučný chodník Poiplie s meandrujúcou časťou rieky, ktorá sa dodnes každý rok vylieva a udržiava nažive mokrade. Našťastie už bez toho, aby pri svojej vodnej show ničila naše príbytky.
Zem je tu jemná, kyprá, úrodná. Je tak jemná, že aj mravce sú tu v porovnaní s mravcami z vinice, ktoré sa predierajú hrudami ťažkej ílovitej pôdy, len také maličké mravčeky. Plenie záhona už nie je boj, ale skutočná radosť. A pestovanie?
To si konečne užívam. Všetko, čo zasadím alebo vysejem, vzíde a rastie. Okopávanie už nie je namáhavým kopaním. Po rokoch boja o cibule som tento rok vypestovala skutočné cibuľové giganty. Krásne vzišiel aj kôpor a šaláty, papriky nasadzujú plody a všetkým bylinkám na bylinkovej špirále sa krásne darí. Ešte trochu vychytať hru slnka a tieňa, a budem úplne spokojná.
Polievanie! Namiesto namáhavého štverania sa po terasách a márnej snahy zavlažiť praskajúcu zem, ktorá praskala tým viac, čím viac som ju polievala, zem v Tešmáku krásne saje aj udržiava vlahu. Skrátka a dobre, s oveľa menšou námahou, oveľa pohodlnejším spôsobom vypestujem oveľa viac, aj na menšom kúsku zeme.
Chvála dedinskej záhrady
Keď som ešte o práci v záhrade nevedela nič, tak som hltala články o prírodných a permakultúrnych záhradách a bola som presvedčená, že to je jediný správny spôsob záhradničenia.
V záhrade, ktorú sme založili v jednej časti vinice, som pristupovala prírodne. Výhodou bolo mať jedinú záhradu v širokom okolí, takže sa v nej nešírili choroby ani škodcovia. Na druhej strane, nebola to záhrada na reálne vypestovanie reálnych zásob.
Dnes s najväčším potešením konštatujem, že naša tešmácka záhrada je úplne všedná dedinská záhrada, ktorá je zodpovedne zrýľovaná, s úhľadnými hriadkami. Tak, ako to majú aj susedia. A mne sa to tak páči.
Práca v záhrade sa stala pre mňa nielen radosťou, ale aj výzvou ako udržať krok a nenarobiť si hanbu. Stáva sa zo mňa naozajstná dedinčanka a vôbec nemám ambíciu sa odlišovať či zavádzať novoty, ktorými by som sa tu maximálne tak strápnila. Naopak, na základe mojich doterajších skúsenosti, veľmi pozorne počúvam a pozerám sa, čo mi ukazuje suseda a učím sa čo a ako vylomiť, čo kam zasadiť.
Cisárovná a Cisár
Za permakultúrne prvky pestovania považujem zrodenie bohatých tekvicových záhonov u susedov. Žiadne semienka nevysiali, ale zahnojili zem a tekvice vzišli samé od seba. Na moju veľkú radosť je medzi nimi hromada mojich obľúbených hokkaidó tekvíc. Aj v dedinskej záhrade si príroda nájde svoju cestu. Pretože aj v dedinskej záhrade sa snúbi päť živlov sveta.
Aether – Duch a ruky človeka – zveľaďuje to, čo tvoria oheň slnka, voda, zem a vzduch – štyri prírodné živly. Rozpamätávam sa na tarotové symboly Cisárovnej a Cisára. Cisárovná, živelná tvorivosť reprezentovaná vôňou divoko rastúcich kvetov, posedením v tráve, hrou a múdrosťou inštinktov. Cisár, ktorý prináša do tohto divokého raja trochu poriadku, logickej štruktúry a rácia. Záhradné chodníčky, kompostér, lavičky a závlahový systém.
V živote potrebujeme a význam pre našu dušu majú oba princípy, Cisárovna aj Cisár. Mení sa to v čase, tak ako sa meníme my. Mňa momentálne pohľad na dedinskú záhradu, nádhernú vo svojej všednosti a napĺňa doposiaľ nepoznanou, mocnou emóciou pokoja, že všetko je tak, ako má byť a ja som tam, kde mám byť. A vtedy ma kdesi v srdci ma pošteklí aj radosť. Ona tá Cisárovna prekukuje aj spomedzi úhľadných hriadkov dedinskej záhrady.
