Pohánkové sušienky nasladko potešia nielen tých, ktorí majú bezlepkovú diétu. Pripravené bez masla a vajec sú úžasne krehké a chutné. Ja som tento recept vyexperimentovala v čase, keď sme prechádzali na bezobalový a bezodpadový systém vedenia domácnosti. To sa síce nikdy nepodarilo tak ako som chcela, ale objem nami vyprodukovaných odpadov sme aspoň zásadne znížili.
Dodnes sú naše police v plné pohárov so sušenými bylinkami, semienkami a obilninami od výmyslu sveta. Medzi nimi je stálicou aj pohánka.
Poďme si z nej vyčarovať niečo sladké. Zdravé a ľahké. Bez múky a vajec. Voňavé.
Suroviny
- pohánka
- mandle
- vlašské orechy
- hrozienka
- kakao
- javorový sirup
- škorica alebo perníkové korenie
Pracovný postup
Dobrá správa je, že pomer surovín je ľubovoľný, hrozienka sa dajú nahradiť sušenými slivkami, ďatlami alebo marhuľami či brusnicami. Záleží, čo máte práve doma. Dôležité je dodržať jedine toto: pohánku, mandle a orechy na noc namočiť.
Pohánku aj mandle som ráno precedila a rozmixovala. Pridala som asi dve hrste vlašských orechov. Potom som z chladničky vybral asi tak za dve lyžice ríbezlí, ktoré tam sedeli na dne fľaše od jesene. Pôvodne boli ferementované v mede, keď som robila medovinu.
Farba budúcich sušienok bola presne tak odpudivo šedá, ako som si predstavovala sucháre, ktoré piekla stará mama Betty McDonaldovej, takže som sa rozhodla, že ju vylepším kakaom. Pre sladkosť som pridala ešte trochu javorového sirupu, ktorý zároveň udržal zmes lepivú. Nakoniec som pridala aj perníkové korenie pre vôňu. Na záver som prihodila do už pomerne hladkej zmesi ešte aj zlaté hrozienka a mandlové lupienky, nech nestrašia v otvorenom vrecúšku v špajzi.
Na plech som si dala papier na pečenie a poriadne som prehrabala zmes v mixéri. Lyžicou som ju vyberala a uťapkala som placičky, ktoré som kládla na ten plech. Poviem pravdu, bola som skeptická, či to bude vôbec držať. Tie placky sa nedajú robiť extra tenké a z tej zmesi ani nie je klasické cesto, pracuje sa s ním podobne ako keď sme sa snažili uťapkať bábkovy z piesku na pieskovisku.
Plech som položila do pece. Drevo som prikladala len sporadicky, aby som udržala, teplotu v v rozpätí 50 – 70°C. Cieľom nie je budúce sušienky piecť, ale sušiť . Po necelej hodine som ich otočila a potom som ich ešte otáčala asi každú pol hodinku. Musím sa priznať, že pri otáčaní som neodolala a koštovala tie najmenšie sušienky.
Keď boli suché, ešte som ich nechala v rúre doschnúť na mriežke na vzduchu a pozbierala som ich, keď boli úplne studené. Rozmýšľala som, že ich ešte polejem alebo aspoň pofŕkam čokoládou, ale ich chuť je tak výborná, že som si to rozmyslela. Prekvapilo ma, že po upečení sa nerozpadali, ale neboli tvrdé, naopak, boli príjemne chrumkavé.
A viete čo? Ani môj muž nespoznal, že sú z pohánky! To som netušila, že prechod na bezobalovú domácnosť bude takto sladký!
