Keď som v marci 2016 navštívila skalné obydlia v Brhlovciach, atmosféra starej ulice ma očarovala. Vyzerala, že sa tam nič nedeje, že všetci odišli, ale zároveň, že všetci sú tam. Prvé jarné kvety, mačatá vyhrievajúce sa na slniečku a vôňa jari lákali ku dôkladnejšiemu poznaniu tohto tajomného miesta. Už vtedy som vedela, že sa do Brhloviec chcem ešte vrátiť a zistiť viac o jeho pôvodných obyvateľoch. Netušila som, že sa vrátim trochu inak – virtuálne a ku súčasníkom.
Pivnica Brhlovce
Pivnica Brhlovce mi bola sympatická na prvý pohľad. Filozofiou jej zakladateľov je „tvrdohlavo tvoriť víno klasickým remeselným spôsobom. Tak ako si to pamätáme z detstva. Z vinohradov, ktoré zapúšťajú svoje krene hlbko do sopečného podložia, ktoré stvoril mohutný Vulkán Sitno“.
Mne sa táto filozofia tak páči, že som sa rozhodla poprosiť Jána Záborského, aby mi o Pivnici Brhlovce a o svojej práci povedal viac.
Rozhovor
Detstvo a mladosť ste strávili prevažne na dedine a vinohrady boli jednou súčasťou tohto celku. V čom sa zmenil spôsob práce a vinohradníctva od tých čias?
Dôležitejšie ako to, že nastala zmena spôsobu práce je to, že dedinčania – gazdovia, zmenili svoj uhol pohľadu na hodnoty. Staré, generáciami overené hodnoty a pravdy upadli do zabudnutia. A nie preto, že by stratili niečo zo svojej pravdivosti a aktuálnosti, ale preto, že dnešná generácia štyridsiatnikov ( a mladších ), sa stratila v mediálnom hluku. Nová generácia nevie kde je sever, nevie posúdiť, čo má a čo nemá hodnotu. Stratila schopnosť oddeliť zrno od plevy. Nová generácia dedinčanov viacej verí reklamnému katalógu chemickej firmy ako vedomostiam starého otca.
Čomu ste sa venovali, keď ste netvorili víno?
Študoval som fotografiu na VŠVU v Bratislave. Cestoval som po svete, pracoval v hoteloch a reštauráciách. Keď som sa vrátil, tak som si vo svete lokálneho marketingu zväčšoval svoje ego. Potom som stretol svoju manželku. Trochu ma usmernila.
Čo vás po návrate k dedinskému životu prekvapilo?
Prekvapila ma krása prírody, ktorú som v mladosti vôbec nevnímal. Prekvapilo ma, aké parádne víno a chutné potraviny vieme tuná – pod vulkánom Sitno, dorobiť a dopestovať. Nevieme sa toho, naša rodina, nabažiť.
Podľa vašich slov, vína tvoríte klasickým remeselným spôsobom. Čo to vlastne znamená? V čom je tento spôsob jedinečný alebo odlišný od iných spôsobov?
Remeselnú zručnosť vnímam ako základ umeleckej tvorby. Opakovaním a zdokonaľovaním manuálnych zručností sa zlepšuje schopnosť autora transformovať abstraktné myšlienky do materiálneho sveta. Pivnica Brhlovce je ateliér.
Ku svojej práci pristupujete aj intuitívne. Dá sa intuícia rozvíjať, pestovať, alebo je to vrodený dar? Ako sa prejavuje pri vašej práci?
Intuícia je duchovná schopnosť, ktorá funguje mimo času a priestoru. Intuícia je o dôvere v sny a vízie… Táto dôvera sa dá rozvíjať. Potrebujeme na to osobnú odvahu a blízkych ľudí, ktorí majú dôveru v nás, a ktorí zároveň sami majú odvahu rozvíjať svoju vlastnú intuíciu.
Ako plynie čas vo vinohrade? Ako vám pomáha ako pracovný nástroj?
Čas plynie v určitých cykloch. Nádych a výdych. Preniesť sa do minulosti a priniesť do prítomnosti, do budúcnosti … životnú skúsenosť?
Akej najväčšej chyby ste sa pri práci s vínom alebo viničom dopustili?
Neviem, stále sa dopúšťam nových a nových chýb.
Používate pri práci aj nejakú techniku? Koľko ľudí sa zamestná pri strihaní, zelených prácach, pri vinobraní?
Milujem nové technológie. Vnímam ich ako nástroj, ktorý pomáha rozvíjať remeselné zručnosti. Dobrý remeselník potrebuje dobré pracovné nástroje. Otázka znie, či nové technológie sú nástroj, ktorým rozvíjame svoje hodnoty, alebo je to BOH, v ktorého máme veriť, že to všetko spraví za nás. Sme team, počet sa mení podľa okolností.
Slovo, ktoré mám v hlave už asi navždy spojené s rytiermi spod Sitna. Až na vašich stránkach som sa dozvedela o vulkáne a tufe, o geologickej jedinečnosti tejto lokality. Vy spolupracujete aj s ďalšími regionálnymi vinárstvami. Ako ste sa spoznali?
Spolu sa tu všetci tak nejako motáme pod tým Sitnom – hore a dole, už niekoľko generácií. Nie je možné sa nepoznať. Je dobré, že sa poznáme.
Koľko vína ročne vytvoríte?
Záleží od ročníka. Cieľ je cca 10 000 fliaš ročne.
Predávate jedinečné vína, chodíte na výstavy, robíte ľuďom radosť a pri pohľade zvonka sa môže javiť tento spôsob obživy ako idylka. Čo sú hlavné prekážky pri produkcii a predaji vína na Slovensku? Čo, naopak, funguje dobre?
Tento život nie je idylka. Je to tvrdá každodenná práca. Najväčšou prekážkou je ego, nedostatok disciplíny a nepochopenie historických súvislostí. Funguje dobre disciplína, pokora a intuícia. O týchto veciach sa ľahko píše, ťažko sa to žije.
Dá sa dnes uživiť vinárstvom, ak nie ste obrovský komerčný vinár?
Určite sa dá, ak človek robí väčší počet kumulovaných činností.
Čo by ste odporúčal každému, kto sa nadchol pre romantickú predstavu o vlastnom víne?
Neviem, či som kompetentná osoba, aby som iným niečo odporúčal. Ja som nadviazal na korene, dedinu svojich predkov … neviem čo v prípade, ak nie je na čo nadviazať.
Skalné obydlia v Brhlovciach sú skutočne jedinečné. Máte nejaké plány s rozširovaním expozície alebo ich ďalším využívaním?
Naším cieľom je zachrániť Skalné obydlia. Dať im druhú šancu na život. Myslím si, že to čo spravujeme, je dostatočné vyplnenie nášho voľného času a určite o rozširovaní neuvažujeme.
Máte nejaké plány do budúcnosti, o ktoré by ste sa chcel podeliť?
Kontinuálne pokračovať.
A kontinuálne pokračovať môžete aj vy, milí čitatelia. Napríklad návštevou Pivnice Brhlovce.
