Je to už päť rokov, kedy som prvýkrát držala rýľ v ruke a zrýľovala svoju prvú hriadku. Piata záhradnícka a vinohradnícka sezóna spoza plota prišla očakávane a prekvapivo pokojne. Alebo to len ja už nešaliem pri pohľade na každý zelený púčik?
Po piatich rokoch výchovy záhradou a vinicou som sa konečne prestala ponáhľať a skákať meter dvadsať pri každej príležitosti. Keď niečo nejde, tak to po vynaložení primeraného úsilia nechám tak. Neplytvám energiou na projekty, ktoré vedú do slepých uličiek. To sa vlastne týka všetkých oblastí môjho života, nielen záhrady.
Záhrada
Prestala som sadiť tekvice a cukety. Síce rástli ako z vody a dávali mi pocit, že viem niečo vypestovať, ale jedla som ich sama. Tú jednu – dve pre chuť si kúpim na miestnom trhu. Nepestujem už ani uhorky nakladačky, jedna alergická reakcia pri zbere mi stačila na celý život. Našťastie, vo vedľajšej dedine je pestovateľ, u ktorého sa dá potrebné množstvo objednať už v čase výsadby.
Už mi nepríde zaťažko počkať si, kým je zem prehriata, kým prejde január, február, marec, apríl. Tri týždne, kým vzklíči mrkva ma už neprivádzajú na pokraj zúfalstva, nejaším, že nič nevyrastie a nevysádzam na “prázdne” mieto paradajky, aby sa potom plietli tej “nevyrastenej” mrkve do cesty.
Paradajkám a baklažánom sa darí výborne, paprikám nie, takže tie tiež kupujem verne od mojej dvornej pestovateľky. Objav tejto päťročnice by som zhrnula stručne:
Nemusím robiť všetko sama.
Naopak, namnožila som voňavé čierne ríbezle a zdá sa, že všetkých 26 výhonkov sa má k svetu. Jedného dňa nahradia zeleninu na hriadkoch a my konečne postavíme vyvýšené záhony namiesto namáhavého rotavátorovania a plenia, pretože burine sa darí vždy lepšie a je vitálnejšia než úžitková zelenina a bylinky, ktoré se vysiali my.
A budú bližšie k vode. Každým rokom je jej menej, každý rok je suchší. Aj naša donedávna vlhká zem je už v máji popraskaná ako uprostred leta, a to dokonca aj v tieni stromov pod lesom. Minulý rok v máji nepršalo vôbec, tento rok sľubuje predpoveď počasia nejakých 35 milimetrov za mesiac. Tak uvidíme.
Tiež zbieram menej byliniek, už viem koľko ich za rok spotrebujem. Každoročný cyklus prináša fialky, zádušník, žihľavu, lipkavec, ľubovník, myší chvost a repík. Nechtík, materinú dúšku, harmanček, mätu, medovku, majorán, rozmarýn a mnohé ďalšie si dopestujem v záhone.
Vinohrad
Po piatich rokoch začíname spoznávať náš vinohrad a princípy pestovania hrozna. Registrujeme odlišnosti odrôd, registrujeme nároky viniča. Ešte nie vždy vieme, ako ich naplniť tak, aby bol spokojný, ale každým rokom sa tešíme z jeho zlepšujúcej sa vitality.
Práca záhradníka je namáhavá, vyžaduje trpezlivosť a vytrvalosť. A pokoru, schopnosť konať v súlade s podmienkami a postupne ich tým vylepšovať. Práca vinohradníka o to viac.
Vrátiť sa každý deň, pozorovať, rozmýšľať čo treba urobiť a urobiť to správnym spôsobom v správny čas.
V záhrade a vo vinici nedobehnem stratený čas, jednotlivé úkony jednoducho trvajú tak dlho, ako trvajú a ten čas tomu treba dať.
Záhrada aj vinica sú priestory cyklické, kde za chyby dneška platíme v najbližšej sezóne, aj dvoch. Čosi ako zrýchlená karma v priamom prenose. Podobne rýchla je aj odmena.
Domácnosť
Mojou hlavnou náplňou práce je zabezpečiť pre nás jedno teplé jedlo denne. A čerstvý chlieb. A tak varím, kváskujem, celé leto a jeseň zaváram.
Vyžívam sa v rôznych zjednodušujúcich procedúrach, v objavovaní zabudnutých receptov, v úsporných opatreniach. V znižovaní nákladov na stravu súťažim sama so sebou.
Za obrovský úspech považujem, že na stravu minieme zlomok toho, čo v meste, a pritom máme násobne chutnejšie a výživnejšie jedlo, pestrejší jedálniček.
Ďalej upratovanie. Používanie ekologicky biodegratovateľných výrobkov sa stalo samozrejmosťou, rovnako ako triedenie odpadu a princíp 5R pri nákupných rozhodnutiach.
Kariéra
Kapitola personalistiky sa nadobro uzavrela, som exHR. Po jednoročnej prestávke som sa vrátila ku kurzom a školeniam, zmenili sa len témy a oblasti, ktorým sa venujem. Poradenské, koučovacie a marketingové služby sa mi podarilo preniesť do virtuálnej podoby a tiež čiastočne do regiónu, čo považujem za väčší úspech, ako presadiť sa v hlavnom meste.
Prvýkrát v živote kvôli práci nikam necestujem, respektíve len príležitostne. Presne, ako som vysnívala.
Rada idem urobiť prednášku, rada idem urobiť školenie, rada sa stretnem kvôli konzultácii. Len už skrátka nie každý deň, celý deň. O to viac času sa venujem písaniu. Na písanie potrebujem pokoj a čas, chcem sa ponoriť pre myšlienky a potom ich jednu za druhou skladať cez klávesnicu do textu.
Dary spoza plota
Posledných päť rokov mi dalo úplne nový svet. Zistila som, že aj na juhu môže byť riadna zima. A že aj na juhu sú kopce.
Susediace regióny Hont a Tekov sú očarujúce, plné nepoznaných pokladov histórie a architektúry uprostred krásnej prírody. Vďaka spolupráci s Gurmánskym zápisníkom som mala privilégium ich postupne spoznávať s miestnymi sprievodcami.
História týchto krajov je pútavo zachytená aj v románoch Hraničný prípad od Pétera Hunčíka či voľne nadväzujúcom cykle Knihy o Palánku od Ladislava Balleka.
Dobre sa diškuruje o živote pri víne. Považujem za privilégium spozaplotieho života, že môžem poznať svojich vinárov, že som mohla nakuknúť do ich pivníc. Myslím, že tak blízko dobrého vína už bývať nikdy nebudeme.
Piata sezóna je zahájená. Aká bude úroda záleží trošku na nás a v podstatnej miere na štyroch živloch sveta. Ostáva dúfať, že budú v harmónii a vytvoria podmienky, v ktorých naše úsilie prinesie vo svojom čase hojný výsledok. A keby náhodou nie, tak to je tiež život. Život spoza plota. Sledovať ako sa nám darí môžete na našom facebooku.
Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.
