Kukurica je pre mňa jedlo plné spomienok. Tie prvé sú, možno trochu paradoxne, zimné. Každú zimu totiž v cukrárni oproti mojej základnej škole predávali namiesto letnej pochúťky – zmrzliny – varenú kukuricu.
Poloslepá, s okuliarmi zahmlenými od tepla, som vždy po vyučovaní vošla cukrárne. Chvíľu som počkala, kým zase ako – tak uvidím a vybrala som sa do rohu, z ktorého stúpala voňavá para. Horúcu kukuricu som si posolila a maširovala som spokojne domov. Mráz mi štípal líca tak, až mi tiekli slzy a kukurica ma aj cez rukavice trošku pálila, ale ja som nedbala. Ponáhľala som sa dojesť skôr, než dôjdem do našej ulice, aby ma nevideli naši. Nikdy som nechápala, ako môžu vedieť, že som zase mala kukuricu. Až oveľa neskôr som pochopila, že ma prezradil fľak na vetrovke, z kukurice totiž vytekala voda, ktorú som si v detskej blaženosti ani nevšimla.
Nezabudnutená kukurica
Kukurica bola často jedlom Toma Sawyera a Huckleberry Finna. Nadšenou čitateľkou som už od detstva a táto je jedna z kníh, ku ktorej sa rada vraciam. Milovala som príbehy týchto dvoch chalanov, ktorí kedykoľvek na ohni upiekli čerstvo chytenú rybu alebo v popole upiekli kukuricu.
A tiež z kukurice vedeli urobiť fajku, ktorú napchatú tabakom po jedle fajčili ako dospelí chlapi.
Pečenie kukurice
To s tým pečením kukurice som nikdy nechápala. Ako ju mohli upiecť v popole potom zjesť? Veď by sa spiekla a bola špinavá! Tajomstvo spočíva v pečení klasu s listami, so šúpolím. A tak som to vyskúšala.
Klasy kukurice som vložila do zapekacej misy. Šúpolie som pred vložením do misy omyla v tečúcej vode. Rúru som nahriala na 200 stupňov a misu s klasmi piekla 15 minút.
Čoskoro sa kuchyňa začala plniť dôverne známou vôňou, ktorá mi pripomenula zemiaky pečené v šupe. Po 15 minútach som ich otočila a piekla ešte ďalších 15 minút. Upečené klasy som vybrala a strhla z nich listy a vlasy. Žltučké šťavnaté zrná som potrela maslom a posolila. Po zahryznutí som sa ocitla v raji.
Sladkastá chuť zvýraznená zrnkami soli a maslom mi roztiahli ústa do úsmevu. Teraz už chápem, prečo ju Tom a Huck jedli takmer v každej kapitole!
