Palacinky som milovala odjakživa, nikdy som však netušila, aké ťažké je ich pripraviť. Keď som začala pracovať v northamptonskej kuchyni, mala som na starosti prípravu predkrmov, dezertov a príloh. Bola to tvrdá rehoľa, ktorá ma naučila všetko, čo som potrebovala neskôr vedieť o prioritozovaní a riadení svojho času.
V ponuke boli štyri druhy sladkých a dva druhy slaných palaciniek. Volali sme ich crepés a približne raz za dva dni som mala za úlohu vysmažiť asi tak 40 palaciniek. Špecialitou podniku boli palacinky s povidlami, klasickým slivkovým lekvárom, ktorý šéf vozil z Čiech. Vo veľkom lavóri sme lekvár miešali s rumom, aby bol vláčny, voňavý a dlho vydržal. Okrem týchto palaciniek sme hosťom ponúkali flambované špeciality – palacinky Crépes Tia Maria vykúpané v rovnomennom likéri kávovej chute a Crepés Suzanne v pomarančovom likéri.
Drevokocúr
Keď som palacinky pripravovala prvýkrát, vytreštila som oči na riadok v recepte, ktorý kázal použiť drevokocúra múky. Čože?
Šéfovci zase vytreštili oči na mňa, že neviem, čo je drevokocúr. Išlo o porcelánový hrnček s obrázkom veveričky, ktorý slúžil ako odmerka.
Pripraviť cesto nebol problém. Problém bol vysmažiť, či ako by som ten proces nazvala, rovnomerné, tenké palacinky. Pripravovali sa na štyroch panviciach naraz, ale hoci som nemusela palacinky vyhadzovať pri otáčaní do vzduchu ako to vidíme vo filmoch, bol pre mňa neskutočný problém odhadnúť správne dávku cesta a urobiť ten kúzelný pohyb panvicou, aby sa cesto rovnomerne rozlialo.
Z dôvodu efektivity došlo k deľbe práce. Ja som pripravila cesto a šéfov syn urobil palacinky podľa predstáv svojho otca a ja som si s chuťou zjedla svoje nepodarky.
Recept
Namiesto hrnčeka s obrázkom veveričky dnes používam 2,5 dcl smaltovaný hrnček. Suroviny si navážim takto:
- 1/4 hrnčeka cukru
- 1/4 hrnčeka oleja
- 3/4 hrnčeka mlieka
- 1 hrnček múky
Postup
Najprv vymiešam 1 vajce s cukrom, pridám olej a miešam ďalej. Pridám mlieko a miešam ďalej. Do tekutej zmesy pridávam múku. Keďže nikdy nenalejem tekuté suroviny úplne presne, múky pridávam postupne. Cieľom je, aby bolo cesto relatívne husté, skôr tekuté. Z naberačky sa musí liať. Do cesta pridávam aj obligátnu štipku soli.
Na prípravu palaciniek som si kúpila špeciálnu panvicu. Je plytká a jej dno je mierne oblé, akoby bol v strede malý hrb. Olejom ju len potriem, nelejem ho tam. Keď je panvica rozpálená, do stredu nalejem pol naberačky (alebo jednu malú) cesta. Rukou robím kruhový pohyb, ak treba, tak panvicu nadvihnem a mierne zakrúžim zápästím, aby sa cesto rovnomerne rozlialo. Po chvíľke palacinku nadvihnem a obrátim.
U nás doma netrváme na tom, že palacinky musia byť tak tenké, aby sme cez ne videli, takže z tejto dávky pripravím osem, maximálne desať palaciniek. Najradšej ich mám s javorovým sirupom, so slivkovým lekvárom a ešte s dulovo-pomarančovým rôsolom.
V Rusku mi zachutili palacinky s mäsom a smotanou, v Anglicku obľubovali ešte verziu s citrónovou šťavou a cukrom, ale tom som na chuť neprišla. Keď sme po návšteve Bruseli mali doma originálnu pralinkovú nátierku, tiež nám dlho nevydržala. Ku palacinkám, ktoré sme vtedy mali často, bola ako stvorená.
Ak si na palacinky aj tak netrúfate, pripravte si lievance. Určite si pochutíte rovnako a ich príprava je o čosi jednoduchšia. Ak vám však môžem poradiť, nevzdávajte to – veď iba tréning robí majstra.
