Nedávno ma potešila správa, že Kostarika oznámila úplný zákaz používania jednorázových plastov. Zo svojich stredoškolských liet, ktoré som strávila na chemickej škole si pamätám, ako nám učiteľka chemickej technológie hneď na prvej hodine povedala, že oddnes nebudeme volať igelitky igelitkami, ale polyetylénkami, pretože igelit a polyetylén majú odlišný molekulárnu štruktúru. Mali sme necelých pätnásť rokov a prišlo nám to smiešne.
Obalové fólie a iné plastové obaly
Igelit je obchodným názvom mäkčného PVC, ktoré v roku 1935 začala vyrábať spoločnosť IG Farben, zatiaľčo polyetylén (PE) je termoplast, ktorý vzniká polymerizáciou eténu.
Predchodca PE bol vynájdený v roku 1898, avšak až v roku 1933 bola vynájdená priemyselne využiteľná verzia PE. V roku 1939 sa podarilo vyrobiť vysokotlakový PE, ktorý poznáte ako napríklad vrchnák fľaše od ktorejkoľvek minerálky (áno, tie, ktoré sa zbierajú s dobrými úmyslami na charitu pre choré detičky) alebo instantnej kávy, stretnete sa s ním aj na pomerne pevných obaloch domácich chemikálií a čistiacich prostriekov. Od roku 1953 poznáme aj nízkotlakový PE, z neho sa vyrába všetko od tašiek po mäkké fľaštičky, z ktorých sa dá pohodlne vytlačiť med, olej alebo krém. Pravdaže, existuje ešte mnoho ďalších druhov PE, niektoré nahrádzajú napríklad aj kovové potrubia či ozubené kolesá namiesto tradične kovových kompotnentov.
PE pri spaľovaní odpadov zhorí na oxid uhličitý a vodu, čo je v princípe ekologické, pretože obe látky sa nachádzajú v prírode. Tento princíp však pokrivkáva pri neprirodzenej nadprodukcii. Oxid uhličitý vplýva na celkovú ekologickú rovnováhu a ani vo vzťahu ku zdraviu človeka nie je bezvýznamný. Nadýchanie sa aj malého množstva môže spôsobiť smrť. Oxid uhličitý vzniká napríklad pri kvasení, a to vrátane vínneho kvasenia pri výrobe vína. Aj preto mali starí vincúri v pivnici vo výške hrude zažatú sviecu. Ak zhasla, znamenalo to, že pivnicu treba vyvetrať.
Dá sa toho zbaviť?
Ročne je vyprodukovaných približne 80 miliónov ton PE, už len preto jeho vplyv na životné prostredie nie je možné ignorovať alebo bagetlizovať. A naviac, ak už hovoríme o ekológii, treba vziať do úvahy aj ďalšie plasty, ktoré nás obklopujú. Napríklad 55 miliónov ton polypropylénu (PP).
Už roky hľadajú vedci riešenia ako PE rozložiť biologicky a v roku 2014 čínsky vynálezca zistil, že nejaká moľa (podobná takej, aká sa občas vyskytne v múke) dokáže asi metabolizovať PE. Prišiel na to tak, že videl ako vyhrýzli diery do vreciek u neho doma. Neskôr so svojim tímom v laboratóriu zistili, že tieto mole majú v žalúdku baktériu, ktorá im umožňuje využiť plast ako zdroj uhlíka. Výsledkom zatiaľ je, že mole dokážu stráviť PE, ale nie úplne.
Naša učiteľka technológie tiež povedala, že ak budú existovať o milóny rokov archeológovia, nazvú našu dobu “doba polypropylénová”. Smiechom sme ocenili jej zmysel pre humor.
Polypropylén (PP) sa však v prírode nerozpadne, nevstrebá,nezmizne. Objavený bol v roku 1951, priemyselne sa začal vyrábať v roku 1957 a v roku 2001 dosiahla ročná svetová produkcia polypropylénu 30 miliónov ton, v roku 2013 to bolo už spomínaných 55 miliónov ton.
PP fólie a vlákna (ale aj PE a PVC plasty) sú vedľajším produktom vznikajúcim pri spracovaní ropy. Sekundárne sa vyrábajú z recyklovaných obalov. Kde všade nájdeme PP? Keď otvárate jogurt v tégliku, jeho vrchnák je z PP, sú z neho obaly čokolád, cukroviniek, fólie na CD-čkách, obaly potravín ako ryža alebo hrach, čipsy, sušienky a napolitkánky sú zabalené v PP obale. Áno, niekedy je priesvitný, inokedy biely ako perleť alebo strieborný, je to však vždy tá istá PP fólia. Z PP s vyrábajú aj vlákna pre textilný priemysel, či je to termooblečenie, posteľná bielizeň, koberce, mikiny, blúzky, sukne, čo len chcete. Koniec koncov, pozrite si to sami napríklad v tomto propagačnom videu zahraničného výrobcu PP obalov. Konkrétne výrobky uvidíte približne od 1:50 minúty.
Produkcia a recyklácia
Keďže pri písaní tohto článku som sa nechcela spoliehať len na svoje už dávno prachom zapadnuté chemické vedomosti, ktoré aj tak nikdy neboli bohvieako oslnivé, radšej som si si dohľadávala aktuálne zdroje. Našla som napríklad aj video, určené hlavne deťom s cieľom povzbudiť ich ku ekologickému správaniu. Áno, odpad triediť treba. Stále však vidím problém v tom, že ten plastový cyklus je skrátka v prírode nezničiteľný.
V Amerike sa vyprodukuje 3.179.746 litrov ropy denne a každý Američan vyprodukuje ročne 680 kg nerozložiteľného odpadu. V roku 2016 mala Amerika 323,1 milióna obyvateľov. Ale toto nie je o Amerike a Američanoch, tieto ilustračné údaje mám z videa spoločnosti z mesta Columbus v štáte Ohio, ktorá vyrába bioplasty z kukurice. Bioplasty sa podľa viacerých zdrojov dajú vyrábať zo všetkého, čo obsahuje škrob, či už je to banán alebo zemiaky. Bolo by toto riešením a udržateľným modelom? Neviem, skôr mám pocit, že nie, ale krok ku slobode od ropy by to bol.
Prirodzene, doma triedime odpad, to je základ. Ak sa dá, vyhýbam sa kúpe tovarov zabalených v tom, čo je podľa mňa zbytočný odpad, jednoduché to však nie je. Nemyslím si ani, že táto veľká ropná show v dohľadnej dobe skončí, ropný priemysel a nadväzujúce spracovateľské odvetvia tvoria významné investície a príjmy nielen veľkých hráčov, majiteľov rafinérii a ťažiarov. Zmena by bola takým zásahom do života všetkých zúčastnených, akým bol objav pary a neskôr elektriny.
Princípy ekologickej domácnosti
Takzvaný princíp 5R (Refuse. Reduce. Reuse. Repurpose. Recycle) znie logicky, akurát mne sa podarilo vypestovať si pomerne slušnú neurózu z toho, že sa mi takmer vôbec nedarí ich dodržiavať tak, ako by som chcela. Naviac, často prepadám beznádeji, niekedy mám pocit, že boj s odpadmi je zbytočný ako boj s trojhlavým drakom, ktorému keď zotnete jednu hlavu, tri nové vyrastú.
Už len recyklácia – triedený odpad sa vozí (autom s plastovými, teda ropnými komponentami a plnou nádržou benzínu) stovky kilometrov ďaleko do fabrík na recykláciu, ktorá tiež nie je práve ukážkou ekologickej výroby, ak by sa pozrieme na množstvo energií a vody spotrebovaných pri tomto bohumilom úkone. Najradšej by som moje spotrebiteľské správanie držala v rovine prvých troch R – teda odmietla, ak sa nedá odmietnuť tak aspoň minimalizovala spotrebu a keď už niečo plastové mám, tak to používam kým sa dá.
Staraj sa o Zem ako najlepšie vieš. Nedostal si ju od rodičov, ale požičal od svojich detí. Zem nededíme po predkoch ale požičiavame od našich potomkov. (Indiánske príslovie)
Pomaly som začala prepadať beznádeji pri pokuse zodpovedať si otázku čo môže pre zmenu k lepšiemu urobiť jeden človek. Tony odpadov sa hromadia v moriach, má zmysel to, že ja triedim odpad alebo nekúpim si čokoládu len preto, lebo je zabalená v nerozložiteľnom obale?
Spomenula som si na rozhovor s účastníčkou školenia o asertívnej komunikácii, ktorá sa v závere vyjadrila, že sa veľa naučila, ale čo z toho, keď ostatní v jej okolí podobné školenie neabsolvovali a nebudú vedieť ako s ňou komunikovať. Povedala som jej, že svojou komunikáciou bude vplývať na svoje okolie – bez toho, aby ich musela poučovať – a postupom času uvidí zmenu. Takže áno. Moje spotrebiteľské správanie pri nakupovaní má zmysel.
Ak sa chcete pridať a potrebujete zistiť, čo kupujete a slobodne sa rozhodnúť pri nakupovaní, možno vám pomôže aj prehľad výrobkov z plastov:
PET: https://youtu.be/29Az-dPwtg8ist=PLDE5A69832ECC4D262
HDPE:https://youtu.be/xoBYLwwjr9E?list=PLDE5A69832ECC4D26
PVC: https://youtu.be/ZNOvpRMdmCo?list=PLDE5A69832ECC4D26
LDPE: https://youtu.be/84lhHCcCoug?list=PLDE5A69832ECC4D26
PP: https://youtu.be/Yw75R-o4UJc?list=PLDE5A69832ECC4D26
PS: https://youtu.be/Y0E_S-JWxME?list=PLDE5A69832ECC4D26
Iné: https://youtu.be/TFco7uaJmL8?list=PLDE5A69832ECC4D26
