Béla Hamvas: Filozofia vína

Čas čítania: 4 min.

Na kratučkú dovolenku som si so sebou zobrala na čítanie útlu knižku od Béla Hamvasa, maďarského rodáka z Prešova, ktorý prežil detstvo v Bratislave a po ukončení štúdií odišiel bojovať, podobne ako mnohí jeho spolužiaci, na Ukrajinu. Keďže sa narodil v roku 1897, jeho život bol ovplyvnený pohnutými udalosťami 20-teho storočia. Okrem toho, že jeho rodina bola vyhnaná z Bratislavy, niekoľkokrát bol zranený počas vojen, jeho byt v Budapešti bol zbombardovaný, až ho napokon komunistický režim odstavil aj od novinárskej a spisovateľskej práce a urobil z neho nekvalifikovaného robotníka v elektrárňach.

V roku 1955 žila v Maďarsku jediná osoba, ktorá mohla nielen konverzovať, ale naozaj si vymieňať názory s Herakleitom, Buddhom, Lao´C a Shakespeareom, a s každým z nich v jeho rodnom jazyku. (Géza Szőcs)

Béla Hamvas anonymne písal svoje diela a prekladal zo sanskrtu, hebrejčiny a gréčtiny. Aj vy ste si teraz spomenuli na „skladníka ve šroubárne“, ktorý si môže prečítať Vergília v originále?

Kniha, ktorú som si od tohto autora zobrala na dovolenkové čítanie sa volá „Filozofia vína“. Tip na ňu som dostala pri jednom milom posedení spoza plota už v lete, avšak kniha bola beznádejne vypredaná, nedostupná. Vlastne ani neviem prečo som zase raz koncom roka naťukala jej názov do vyhľadávača, každopádne som mala šťastie.

Knihou som začala listovať už doma, ale popri práci nebol čas začítať sa poriadne do riadkov plných vína. Nečítali sa ľahko, hravý, chvíľami ironický a chvíľami sentimentálny jazyk skrýval vážne informácie, o ktoré som nechcela prísť. Našťastie sme si na seba zvykli. A tak som sa dozvedela, že …

… nevyberáme víno k jedlu, ale jedlo k vínu

… so starými priateľmi, ktorých sme dlho nevideli, pijeme staré víno z malých pohárov, aby sme si často mohli pripíjať na zdravie

… vo veľkej spoločnosti, väčšej ako dvadsať ľudí, vždy pite nové víno

… stolové víno je víno ľahké, na stole položené a k dispozícii každému

… najlepšou posteľou pre víno je slanina, prípadne potom studená bravčovina

… ak máte víno, chlieb a bryndzu, máte všetko

… z hrozna, ktoré je nechutné na jedenie, býva najlepšie víno a naopak

… vinič rastúci na tufe berie teplo nielen zo slnka, ale aj zo skál

… že podhorské víno je víno tokajské, mňam

… a ešte kopu kopu iných vecí, na ktoré si spomeniem, keď si dáme spolu pohár vína

Ako som spomínala, chvíľami sa mi kniha čítala ťažko, možno aj pre svoj jazyk, odbiehajúci kade tade od podstaty ako hostiteľ, ktorý každú chvíľu vstáva a odchádza od stola do pivnice pre ďalšie víno. Ako však inak písať na brehu Balatonu v lete roku 1945, chvíľu po vojne, než opito od radosti, že je človek na žive?

… lebo dnes celosvetový mier je iba blúznením samotárskeho človeka. (Béla Hamvas)

S knihou sa môžete počas čítania občas škriepiť, občas sa schuti zasmiať, občas budete mať možno chuť autora netrpezlivo popohnať, nech už rozpráva k veci, ale celkom isto už nikdy nebudete piť víno tak, ako pred prečítaním.

Zaujímavé je, že v anglickom preklade bola prvýkrát publikovaná v roku 1989, u nás v roku 2003  (Kalligram) a 2016 (Marenčin). Veľkým obohatením okrem základnej knihy vo vydaní v nakladateľstve Marenčín je aj šesť bonusových esejí na tému víno od autorov ako Sándor Márai a iní, a prehľad vinárských oblastí Maďarska.

Lenivo dojedám vianočné salónky a očami tlačím kalendár, nech už je aspoň koniec januára, aby slniečko zapadalo o krásnych tridsať minút neskôr ako dnes. Aj to bude lepšie ako táto nekonečná šeď zimných dní. Koncom jari by som si mohla zobrať knihu do vrecka a začať s ochutnávkami úplne na juhu, okolo Villány, pokračujúc v serpentíne zľava doprava hore krajinou, okolo Balatonu, až by som došla naspäť domov. A vlastne, prečo nie?




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *