Nedávno, bola to sobota, som sa zobudila s pocitom, že sneží. Potešila som sa, hoci sa mi v polospánku zdalo, že je akosi skoro na prvý sneh tu na juhu. Žmúrila som do hustej šede visiacej pred oblokom, keď mi došlo, že ma len šália zmysly. Prepadla ma mrzutosť, nemám rada, keď mám pocit, že sneží a nesneží, rovnako ako nemám rada nečakaný slnečný deň s vôňou jari, ktorý prináša vo februári falošnú nádej teplých dní, zatiaľčo pani jar ešte len začína rozmýšľať, čo si zabalí cestu späť ku nám.
November
Tráva zhnedla, tvorí perfektné maskovanie jeleňom a srnám, ktorí sa s gráciou sebe vlastnou vrhajú pred autá na cestách vedúcich poblíž lesov. Keď sa pohnú, vyzerá to, že sa odlupil kus zeme. Pestré bažanty sa pyšne presúšajú po poliach, z času na čas preletia popred čelné sklo začudovaného šoféra. Na holých konároch jabloní sa červenajú posledné jabĺčka, už zošúverené a zosladnuté od prvých nočných mrazíkov. Treba ísť na šípky a trnky, z jedných by mal byť čaj, z druhých likér.
Novembrová tma dôkladne zahalí všetko už pred piatou večer, takže o siedmej prehováram spánok, nech ešte chvíľu počká, lebo inak sa celkom isto rozlúčime okolo druhej rannej hodiny a ja budem celý deň ako lekvár. Za týchto temných večerov občas zdvihnem hlavu k oblohe a poteším sa pohľadom na tisíce trblietavých hviezd. Človek, veru, takú látku ešte neutkal! Inovať robí tráve strieborný preliv a ja drkocem zubami.
Ráno prinesiem drevo, zakúrim a o chvíľu sa chalúpkou vinie vôňa ohňa a kávy. Večer ohňový rituál zopakujem dole pri krbe, tentokrát s pohárom vína. November je skrátka mesiac, keď telo aj myseľ ochotne spomaľujú, nalaďujú sa na ticho a takmer strašidelnú nehybnosť vinice. Myslím si, že urobiť z marca mesiac knihy bola chyba. Mesiacom knihy by mal byť november, ktorý má v náplni práce pomalé prevaľovanie času.
Máš všetko čo potrebuješ
Ak máš záhradu a knižnicu, máš všetko čo potrebuješ, povedal vraj Cicero. Zabudol síce na pivnicu zásobenú dobrým vínom a inými maškrtami, ale poďte nakuknúť do našich políc. Nalejme si čistého vína a listujme spolu.
Ako prvé sa zastavme pri poličkách literatúry vážnej, svetovej. Opatrne obíďme kyvadlo Umberta Eca a zabehnime na východ od raja za Johnom Steinbeckom. Jeho túlavý autobus nás možno odvezie priamo do muštárne Johna Irvinga, kde platia jasné zásady. Alebo nie?
Ak to s čítaním po večeroch myslíte fakt vážne, skúste, čo vám porozpráva napríklad doktor Živago. Ale pozor, bude to silná káva, po ktorej možno nezaspíte podobne ako ja. Nemáte chuť na revolúcie ruského typu? Čo takto história podaná s vôňou Agátov, ktorú doniesla Južná pošta spolu s Pomocníkom?
Dobre, dobre, poďme k niečomu ľahšiemu. Zasmejme sa so Storočným starčekom, ktorý vyliezol z okna a ušiel. Svetové dejiny, vrátane tragédií, sa premenia na nečakané salvy smiechu. A Analfabetku, ktorá vedela počítať, poznáte? Je doslova bombová!
Nezabúdame ani na staré kamarátky, či už je to Kitty Foyle, Betty McDonaldová alebo Anna zo Zeleného domu, zvyknú mi robievať spoločnosť pri neskorých raňajkách, ktoré sa akosi nevedia rozhodnúť, či už nie sú náhodou aj obedom. Ale napríklad taká Polly z ostrova s vôňou chleba sa mojou kamarátkou nestala, hoci máme spoločného koníčka – pečenie chleba.
Irving Yalom mi načisto poplietol hlavu, keď nafingoval históriu slávnych filozofov ako pomocníkov psychológie. Dobré čo? A ešte je tu Mika Waltari, ktorý má buď skvelú fantáziu a dar od Boha alebo je nesmrteľný a žil v starovekom Egypte, Jerzualeme, Ríme. A možno práve on bol tým Tajomným Etruskom, o ktorom napísal nielen tento skvelý román.
Ach, nechajme históriu históriou. Treba objasniť nejaké rafinované zločiny! Čo na tom, že sa stali už dávno. Peter Wimsey, Sherlock Holmes s jeho Watsonom, komisár Maigret a Hercules Poirot ich vyriešia vždy rovnako elegantne, rovnako bravúrne.
Viac akcie do novembrových hmiel dodá Index strach ale aj Hra, ktorá je nasledovaná Bublinou a Šumom. Tak trochu ťaživá Sloboda Jonathana Franzena, Zmrzlinová kráľovná, Henry Quebert a jeho aféra, nenapraviteľní optimisti z parížskeho klubu a iní im podobní, ešte dozrievajú pomaly na poličkách. Majú potenciál prepracovať sa do zlatého fondu našej domácej knižnice, len potrebujú ešte čas.
Počas lenivého novembra isto nenasadnem do vlaku Taggartových železníc. Keď však Atlas pokrčí plecami, budem pri tom.
A nie, ďakujem, pán Jung, ani do Bollingenu neprídem, november je temný dosť, nemám náladu naháňať vlastné tiene, a vaše sny, spomienky a myšlienky si s vami predebatujem niekedy inokedy. S vami pán Fromm, sme si to už vyjasnili, dôležitejšie je byť ako mať, súhlasím. Cesty z nemocnej spoločnosti budeme hľadať potom, na jar alebo inokedy. Pán Moore, pár temných nocí duše máme za sebou, prídem sa zase čoskoro poradiť, ako ďalej.
Teraz mi ale radšej pošlite pána Čapka, s kapsami plnými poviedok a s kalendárom záhradníka pod pažou. Zatiaľ sa pôjdem túlať z rozprávky do rozprávky pre mňa za mňa aj so siedmymi zhavranenými bratmi.
Povaľujúc sa na gauči vo vynovenej jedálni, vychutnávam si teplo sálajúce zo šporheľa. Lenivo počítam minúty do ďalšieho prekladania cesta na chlieb, ktoré kysne v mise a otáčam listy knihy, občas mrknem na pradúceho kocúra. Veru, nie marec, ale november by mal byť zasvätený knihám.
Prihlásením súhlasite so spracúvaním osobných údajov podľa našich zásad o spracúvaní osobných údajov.
