November je dobrý čas na objavovanie svojho terroir. Krajina okolo nás, jej vôňa a chuť nového vína prebúdzajú všetky zmysly a lákajú aj ku spoznávaniu vlastnej vnútornej krajiny.

Tento rok nás november privítal hneď od prvého dňa daždivým a studeným počasím. Niekoľko dní sme ani nechodili na prechádzky a začali sme viac sedávať v teple pri krbe v pivnici. Našťastie, dažde netrvali dlho. Pri popoludňajších prechádzkach sa mi dokonca podarilo nazbierať dostatok šípok na sušenie. Tento rok boli utešene veľké, premrznuté do mäkka a voňavé, podobne ako pár strapcov hrozna, ktoré sme našli zabudnutné na letorastoch, keď opadlo lístie.

Naložili sme aj kapustu do súdka a spracovali časť jabĺk, z ktorých sme urobili jablkovú horčicu. Koncom mesiaca som ešte pripravila cesto na vianočné medovníky a – hotovo. November skončil.

Nové víno

Potešili nás nové vína z Pivnce Brhlovce. Po čarovnej Peseckej leánke 2020 a Frankovke modrej 2020 nás svojou hlbokou mystikou dostal Veltlín zelený 2020 z Brhloviec.

Najprv sa z fľaše vyliala hrejivá medová vôňa maslovej hrušky tesne pred prezretím, ktorú zdobili kvapky sviežeho citróna z juhu Európy. Keď prvý dojem odoznel, začal sa s nami hrať rozkvitnutý bazový kvet, mladý vlašský orech, ešte mliečny a sladkasto natrpklý. Všetky tieto chute boli zabalené do zamatovej vône, ktorá mne osobne pripomína santo palo. Veltlín 2020 z Brhloviec je jemný, delikátny a unikátny. Veľmi nám chutil ku hovädziemu stroganoff s batátovými kroketami, vtedy bol naozaj svieži. A vynikajúci je aj s rezňom.

Navštívte Pivnicu Brhlovce a objavte nové vína!

Navštíviť

Pesecká Leánka | Veltlín zelený | PInot Blanc | Pinot Noir | Frankovka Modrá

Náš terroir

Odkedy sme nakvasené hrozno prelisovali a ulozili do demižónov, nevedeli sme sa dočkať prvej koštovky. Farba aj chuť tohto nášho vína nás ešte stále fascinuje podobne, ako nás fascinovalo naše úplne prvé víno. Trúfnem si povedať, že toto víno v nás prebudilo schopnosť začať vnímať náš terroir.

Prvýkrát sa v našej malej pivničke stretli naše tri vína. Oranž, červené aj biele. Každé víno, aj každý kúsok vinice a pivnice, kde ho popíjame, nám pripomína kúsky nášho príbehu.

A myslím si, že tie kúsky príbehu, spomienky na ľudí, ktorí ho píšu alebo písali s nami, smiech, aj bolesť a plač, spolu s emóciou západu slnka, rannou hmlou a srnkami, ktoré nás pozorujú z bezpečnej vzdialnosti, ako aj pohľad na polia a kopce za nimi, ktoré v širšom priestore objímajú krajinu, sa formujú do inak neuchopiteľného “terroir”.

Terroir je domov, v ktorom máte svoj “bordel šuflík”, hromadu neodloženého vypraného oblečenia, prasknutú varešku a čarbanec na stene, ktorý urobilo vaše dieťa. Máte tam svoje spomienky a príbehy, vzťahy so susedmi, obľúbené jedlá, výhľad z okna, návštevy priateľov, sny. Ale aj prehry, strach a slzy.

My sme doma tu, a chlad vzduchu, studené slnko, nehybnosť holých vetiev stromov, oheň v krbe, vôňa kvasiacej kapusty v sude nás o tom uisťujú.