Nízkotočné stravovacie návyky som si neosvojila po operácii pred rokmi, keď mi ich odporúčali lekári. Vzťah k tukom ma donútil prehodnotiť až alarmujúci stav, keď som deň pred Vianocami ostala s divoko búšiacim srdcom lapať dych v kuchyni a hádala, či sa o mňa pokúša prvý infarkt alebo mŕtvica. Môj neuroticko – hypochondrický mozog, špeciálne trénovaný na vytváranie katastrofických scénarov, okamžite zareagoval a v sekunde mi predostrel asi tisíc možností, ktoré končili mojim pohrebom.
Prvá pomoc
Zo dňa na deň z môjho života zmizli cigarety aj káva. Pár dní som si poležala, octový obklad a rozmarínový čaj urobili zázraky, a na dobré rady priateľky som sa objednala na masáž. Blokády hrudnej aj krčnej chrbtice sa potvrdili a vyriešili vďaka masážam a cvičeniu. Stále dlhšie a rezkejšie prechádzky sa stali našou novou rutinou, psychohygienou a časom pre seba. Priniesli nám nový druh slobody, radosť kráčať a nové miesta v okolí, ktoré sme doteraz nestihli spoznať.
Napriek tomu, že akútne bolesti odozneli, termín u kardiológa, kde som si chcela overiť, či skutočne je všetko s mojim srdcom ako má byť, som nezrušila. Čakala som naň dlhých päť týždňov, nepremeškám predsa takú príležitosť! Netušila som, do čoho sa púšťam. Návšteva – prvá, aj tie nasledujúce, bola tak nepríjemná skúsenosť, že som sa rozhodla ostať zdravá. Navždy.
Na druhej strane, vďaka vyšetreniu som počula svoje srdce. Nie metaforicky, ale doslova. Jeho melódia sa akoby liala zo stien ordinácie. V tom zvuku bolo čosi desivé a dôstojné. Mala som pocit, že počujem vesmír. Bol to tak fascinujúci zážitok, že mám sto chutí povedať: “Hej, ľudia, bežte si vypočuť svoje srdce! To jednoducho musíte počuť!” Ale nepoviem to. Nechoďte nikam a pozorne počúvajte svoje srdce tak naozaj, že čo vám hovorí.
Pragmaticky ma dojalo zistenie, že po všetkých tých rokoch tisíc a jedného hriechu proti svojmu srdcu, je bez nálezov, teda zdravé. Po rokoch voľného pádu králičou norou som dopadla a môžem začať tam, kde som príbeh pred časom odložila.
Tuk ješ a v tuk sa obrátiš
Nikdy som nejedla morbídne veľké porcie. Neprejedala som sa ani sladkosťami. Mojim hriechom bol tuk. Medzi moje obľúbené jedlá patrila maslová vianočka s maslom a lekvárom. Maslom som poliala zemiakovú kašu vyšľahanú s maslom, pridala som ho aj na zjemnenie zeleninových prívarkov aj na krupicovú kašu. Rovnako som milovala lístkové cesto, vláčne croissanty, oškvarkové pagáče. S chuťou spomínam na sadlové koláčiky, fúkané orechové rožky, sušienky chrumkavé vďaka maslu. Keby som mala cirkev, hlavnou modlitbou by mohlo byť “tuk ješ a v tuk sa obrátiš”.
Keď mi teda začalo prihárať, to bolo po prvej návšteve u kardiológa, na konci ktorej ma sestrička oboznámila s programom vyšetrení na najbližší mesiac, vzala som si k srdcu slová doktory Etely Janekovej, že mnohé síce ovplyvniť nevieme, ale to, čo do seba dávame, ovplyvniť vieme. Kamarátka mi poradila mobilnú appku, pomocou ktorej môžem sledovať, čo do seba dávam, keď jem. Zapla som teda appku, vzala rozum do hrsti a mojom živote začala nová etapa.
Naše prechádzky sa stali dlhšími. Nevynechali sme ich, ani keď sme sa ako blázni šmýkali blatom v koľajách vyrytých traktormi medzi poľami. Blato v mohutných koláčoch odpadávalo od topánok a srnky od húštin pozerali, kedy odpadnem ja. Odvtedy premýšľam, či chodíme ozaj na prechádzky alebo sú to už branecké cvičenia. A o poľovníckych posedoch v okolí mám taký prehľad, že v prípadnom kvíze by som vyhrala čestnú cenu predsedu poľovníckeho združenia.
Neskorozimné lesy na juhu vyzerajú ako kulisy ku Blair Witch projektu. Raz sme pri prechádzke natrafili na čosi, čo vyzeralo ako tisíce kôstok od broskýň. Keď som sa môjho muža opýtala, prečo stojíme na kôstkach od broskýň a kto ich tam v januári asi vysypal, od radosti priam vykríkol, že to bude isto kŕmenie, návnada na divé svine. V živote som hore strmým kopcom nevytrielila takým tempom.
3 mesiace neskôr
Keď manžel nemôže ísť so mnou, tak idem sama. Zažívam rôzne dobrodružstvá, napríklad stretám psov. Zbadám v diaľke psa, otočím sa a idem si po svojom. Ale pes ma dobehne, obehne, predbehne a zase je predomnou. Tak sa otočím a idem po svojom. Pes ma zase dobehne, obehne a ja sa trochu upokojím, beží k svojmu páničkovi. Otočím sa a … áno, pes ma dobehne, avšak tentokrát neobehne, stojí pri mne ako vlastný a vrtí chvostom, asi od radosti nad úlovkom.
Centimetre zo mňa ubúdajú, za peniaze ušetrené na cigaretách som si nakúpila penový pilates valec, fitlopty a gumy, topánky na turistiku a iné užitočnosti. Po rokoch márneho hľadania miesta, kde by som asi tak mohla cvičiť zisťujem, že ten kúštik zeme pri piecke mi úplne stačí, a tak fučím, potím sa, dvíham tu ruky, tam nohy a cvičím. Kocúr Panďo ma znudene pozoruje z gauča a keď docvičím vypýta sa von. Asi chce podať hlásenie svojej tlupe kožuchov, že som sa napriek lenivosti zase raz prekonala.
Nové topánky sa neosvedčili hneď na prvej prechádzke. Po ôsmych kilometroch sme sa museli vrátiť domov, šialene ma boleli nohy a môj muž šomral čosi o mojim extrémne nízkom prahu bolesti. Krvavé ponožky a a koža ošúchaná na mäso ho nedojali, vraj to bude v poriadku. Aspoň mi však už nepripomína neustále pravidlo 3S – byť silná, statočná, samostatná.
Ale ani nemusí. Ja už silná, statočná a samostatná som. Minimálne dovtedy, kým na chodníčku nie je extra veľa a čerstvých stôp divých svíň, nemusím ísť okolo kráv, nestretnem v poli zase nejakého psa alebo sa na mňa nevyrúti zablúdená srnka či zajac. Vtedy som aj zamrznutá, bez ohľadu na plusové teploty.
Blog Spoza plota
Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
