Metafory života (3)

V čase, keď sa burčiak menil na víno, teplomer ráno zamrzol na nule a kocúr odmietol ísť von. Leží dramaticky stočený do klbka na mojej posteli a vyčítavo na mňa žmúri. Nastal čas zahájiť vykurovaciu sezónu spoza plota. Koľkú už? Piatu! 

Prvý oheň piatej sezóny som založila na prvý pokus. Nie ako počas prvej zimy, keď som skoro podpálila kuchyňu aj seba (a aj tak ma viac zahrievalo nosenie dreva a dúchanie do ohňa, než oheň samotný). Za tie roky som sa niečo naučila. Napríklad, že do pece nelejeme tekutý podpaľač, hahahaha. 

Nie je jedno, čím kúrime

Papier. Vzbĺkne na prvú dobrú, chvíľu jasne horí ale nedáva teplo. Ak chceme oheň, ktorý má trvácnosť, silu a úžitkovosť, potrebujeme niečo viac, ako len papier. Podobne aj naše nadšenie pre svoj cieľ potrebujeme neustále živiť, prikrmovať, pridávať k rýchlohoriacemu papieru aj kvalitné drevo. 

Nestačí urobiť v živote zmenu. Treba mať jasno v tom, prečo ju robíme. Odpoveď na “prečo” bude našou oporou v časoch, keď oheň dohorieva. Keď zabudneme, čo sme zmenou sledovali, čím nás lákala, čo sme od nej očakávali.

Každé drevo je iné

Kto má krb alebo ohnisko tak vie, že každé drevo má svoj špecifický zvuk. Každé drevo praská inak, pretože je odlišnej kvality. Suché, vlhké, hrubé, nakálané alebo len napílené, vetvičky starých ovocných stromov alebo smrek … každý oheň inak spieva, inak hreje, inak vonia. 

Oheň je priateľský v letné odpoludnie, keď opekáme alebo varíme guláš s priateľmi. Vôňa neskoroletných ohňov v krbe  sa mieša s vôňami kvasiniek a vín, oheň v šporheli v kuchyni mámi zmysly zmesou spomienok a prísľubom vianočného pečenia a kapustnice. Vo februári sa máme navzájom tak akurát dosť. Stále otrávenejšie nosím posledné polená dreva a počítam dni, kedy táto povinnosť skončí.

Všimli ste si, že podobne ako sa mení úroveň našej výkonnosti a motivácie v priebehu dňa, tak sa mení aj v priebehu týždňa, mesiaca, ročných období? Každý oheň má svoje čaro. Každý deň má svoje čaro. 

Aj prostriedky sú dôležité

Aby oheň krásne voňal, spieval a hral, potrebuje čisté ohnisko, čistý komín, krbovú vložku alebo čokoľvek tvorí jeho vnútro, aj povrch. Nikdy nečakám, kým potrebujem kúriť, ohnisko musí byť pripravené v ktorúkoľvek ročnú dobu. Lebo človek nikdy nevie, kedy bude potrebovať viac tepla. Nepodceňujme nikdy čistotu pece nášho života, fyzickú stránku nášho bytia. Jej pevná a kvalitná konštrukcia je základnou podmienkou pre všetko ostatné! 

Z veľkých plánov býva niekedy veľké trápenie. Hlavne, keď zabudneme na odpoveď svojho “prečo”, ale príčinou môže byť aj nesprávna technika prikladania na oheň. Na začiatku stačí použiť malé tenké polienka, vetvičky. Až keď sa oheň chytí a rozhorí, pridávame tvrdé poleno, ktoré bude horieť pomaly, ale dlho. Keby sme ho šupli do pece hneď, zadusilo by oheň, alebo by ani nevzbĺkol. Pohľad na kvalitné drevo použité nesprávnym spôsobom je jedným z najsmutnejších. Neplytvajme svojim talentom a použime ho, keď je situácia pripravená. 

Každé polienko má svoj význam

A ak sa stane, že malé oheň sa nerozhorí na prvú dobrú, netreba a hneď vzdávať. Pozrime sa, čo bráni horeniu. Nezabudli sme vysypať starý popol? Otvoriť prieduch? Nie je toho dreva zase príliš málo? Možno to chce trochu dopingu v podobe podpaľača (tuhého!) … keď to nejde inak, aj my si doprajme to, čo treba, či už sú to vitamíny, kvalitnejšia strava alebo pohár vína s priateľmi.  

Niekedy sa stane, že do celkom slušného, zdravého plamienka prihodím nové poleno. Chvíľu to vyzerá, že oheň to už nerozchodí, že nadobrol vyhasol. Po chvíli sa však ozve dôverne známe pukanie a oheň horí novou silou. Veľký pozor treba dať na to, čo do svojho ohňa prihodíme.

Na dosiahnutie niektorých cieľov potrebujeme slabší ale dlho horiaci plameň. Napríklad, keď varíme slivkový lekvár. Vtedy používam drevo tenké, ktoré sa spaľuje rýchlo, a ktoré treba často prikldať. Inokedy zase je cieľom, aby obsah hrnca čo najrýchlejšie dosiahol bod varu. Vtedy použijem drevo tvrdé, ktoré horí intenzívne a dlho. Nikedy chceme zase len tak sedieť pri ohni a tešiť sa zo svojej spoločnosti. Teplota musí byť primeraná a drevo také, aby nelietali iskry po celej pivnici. Čo z ohňa, ktorý sa nedá použiť? 

Aké palivo používame pre dosiahnutie svojich životných cieľov? Chceme niečo uvariť, upiecť alebo sa len tak kochať? Výsledok ovplyvňujeme výberom dreva, frekvenciou prikladania a zodpovedajúcim technickým stavom pece. Každá časť je dôležitá, avšak najväčšie problémy môže napáchať pokazený komín.

Občas treba dôkladne vyvetrať! 

Komín nie je len taká obyčajná rúra. Odvádza z ohniska dym, zvyšky splodín, ktorých keby sme sa nadýchali, mohli by sme sa otráviť. Ak je kvalita dreva a pece v poriadku a komín je čistý, dym je svetlý, až priesvitný a stúpa hore. Nepravidelné chuchvalce dymu a smrad svedčia o tom, že niečo nie je v poriadku. Čo s tým? V prvom rade, prestať prikladať. Nechať všetko vychladnúť. Potom vyčistiť. Ak treba, tak zavolať aj skúseného špecialistu. 

Koľkokrát v živote nám niečo, čomu sa venujeme nefunguje? A koľkokrát prestaneme prikladať, necháme situáciu vychladnúť, vyčistíme znečistené a opravíme pokazené časti? Boh vie, že ja mám skôr tendenciu do zbláznenia prikladať … veľa stresu by som si ušetrila tým, keby som včas vychladla a nechala dym odvetrať. 

Keď niečo nefunguje, neprikladajte. Nechajte situáciu vychladnúť. Vyhoďte to, čo sa prepálilo a kúpte si novú súčiastku. Nájdite si novú prácu alebo ukončite nezdravý vzťah. Nestretávajte sa s ľuďmi, ktorí váš oheň zalievajú zatuchnutou vodou. Umyte rošty, tehly, dvierka, vyčistite komín. Ak treba, vyhľadajte odbornú pomoc, či už je to kariérový poradca, kouč, mentor alebo psychológ. Niekedy pomôže aj dobrý priateľ, ktorý už má túto životnú skúsenosť úspešne za sebou. 

Oheň môže vzbĺknuť kedykoľvek. A zhasnúť tiež

Nie vždy máme energie na rozdávanie. Nie vždy náš oheň horí naplno. Ale predsa len vyžarujeme to, čo je v nás. Nenechajte sa zmiasť nevinnosťou uhlíkov, ktoré už len tak tlejú. Niekedy do nich stačí len trochu štuchnúť, len jedno polienko pridať, a ani sa nenazdáme, vzbĺkne nový plameň. 

Rovnako tak znenazdajky môže zhasnúť oheň, ktorý nevyzeral, že by potreboval viac paliva. Jednou z najťažších lekcií môjho života bolo naučiť sa, kedy si potrebujem vydýchnuť a kedy pridať. Vlastne, učím sa to stále. 

Viem len trochu lepšie pozorovať, keď dohorieva moja energia. Dnes by som už neignorovala sen o kope mokrého dreva, ktoré som nechala aj s autom v lese, lebo sa s tým nedalo pohnúť. Dnes by som už nevyhorela. Možno. 

Vášeň, cieľavedomosť aj boj

Nekonečne veľa metafor o ohni sa viaže práve ku boju a láske. Ich spoločným menovateľom je vášeň a keď vzbĺkne vášeň, tak zbohom zdravý rozum. 

K horeniu patrí aj trochu toho praskania a prskania. Občas vyletí nejaká tá iskra. To je v poriadku. Život tiež nie je jedna nekonečná idylka. Niekedy iskra vyletí z nášho ohniska, niekedy z úst iného človeka. Niekedy iskra zažne oheň vášne, cieľavedomosti, odvahy. Inokedy zase vzbĺkne hádka. Postrážte si, aby požiar nespálil aj to, čo je pre vás cenné.

Fascinujúci oheň. Prométea strestali bohovia, keď ho priniesol ľuďom. Tma praveku musela byť desivá a nebezpečná pre praľudí, ktorí hádam boli našimi predkami. Rovnako desivé a nebezpečné boli horiace hranice, na ktorých v stredoveku horeli vedmy aj obyčajné ženy, ktoré niekto udal z pomsty a túžby po ich majetku. Oheň prináša život aj smrť. Ján Hus aj Galileo o tom vedia svoje, ale pravdu, ktorú hlásali, oheň nespálil, naopak. Kto dnes pozná mená tých, ktorí ich odsúdili? 

Človek dvadsiatehoprvého storočia má múdry telefón plný aplikácii na všetko možné a domácnosť ovládanú hlasom, ale nič tak úžasné ako oheň a koleso už nevymyslí. V ohni ukul prvé podkovy aj meče, v ohni upiekol prvý chlieb. Museli to byť fascinujúce časy!

Technologické hračky prichádzajú a odchádzajú , ale pozeranie do krásneho plameňa je univerzálnym zážitkom ľudstva, ktorý nikdy neomrzí. O zážitkoch ako polievka bublajúca na peci a hrianky s maslom s rannou kávou v kuchyni, v ktorej sa rozširuje teplo nového dňa ani nehovoriac.