“I já jsem vinicí a mé plody budou sesbírány pro vinný lis,
a jako nové víno budu uchován v nádobách věčnosti.”
(Gibran Khalil, Prorok)
Väčšina marcov na juhu prinášala rozvoniavajúce fialky, sviežu žihľavu, nádej v pukoch stromov aj vinice. Tento marec bol studený, upršaný, veterný a skúpy na všetky svoje zvyčajné dary. Tento marec nám dal veľmi málo a vzal veľmi veľa, vlastne všetko.
Posledný februárový deň bola nedeľa. Manžel so susedom pozeral futbal, usadení vo svojich hojdacích kreslách pri stolíku s tekvicovými semiačkami a vínom. Józsiho riadne pobavilo, keď mu môj muž povedal, že na našej svadbe síce nebol, ale pozýva ho na rozvod, pretože sa to so mnou už nedá vydržať. So smiechom nám zanôtil nám Žbirkových “už len 22 dní”, pretože presne toľko ostávalo do výročia našej svadby, štrngli sme si pohármi plnými vína a nechala som ich chlapov pozerať zápas.
O dva dni nám volal, že jeho posledný korona test bol pozitívny. O dvanásť hodín sme rovnakú správu dostali aj od švagra.
Únik pre realitou
Cez deň sme každý utiekli do svojej práce. Osvedčený spôsob, ako sa odpútať od ťaživých myšlienok a unaviť sa tak, že spánok príde bez ohľadu na narastajúce obavy. Stĺpiky vo vinohrade boli vymenené, ostrihané vinézy zviazané, všetko upratané, jedlo navarené, e-maily zodpovedané. Cez víkend sme sa napriek chladnému počasiu vybrali na prechádzku.
Cestou sme sa stratili v labyrinte húštin, ktoré predeľujú polia. Od vidím do nevidím bola len modrá obloha, zelené polia a hnedé pásy húštiny, z ktorých vybiehali srnky. Chvíľami som neverila, že náš domček ešte niekedy uvidíme a nadávala som si, ako už toľkokrát, že sa nechám mužovi vždy nahovoriť na tieto lesné dobrodružstvá.
Začínalo sa stmievať, keď sme sa obišli húštinu, za ktorou konečne už bolo to pole, za ktorým je naša vinica. Ostré zapadajúce slniečko ma oslepovalo tak, že som ani nevidela našu bránu a nohami som už ledva prepletala. Môjmu mužovi sa, prirodzene, prechádzka páčila.
Náš druhý sused práve spílil starý orech. Vraj či si časť dreva si vezmeme. O pár dní sme ho spoločne vyvozili vo fúrikoch hore na náš dvor. Ani sme netušili, že to bol posledný deň, ktorý sa bude tváriť, že všetko je v poriadku.
Realita
Namiesto osláv nášho výročia svadby sme plakali. Opustil nás svokor, nečakane a náhle ho zobrala korona. Že umrel, mi pomerne empaticky oznámil lekár. Sedela som sama doma a pripravovala som sa psychicky na to, ako smutnú správu oznámim mužovi. Umrel. Krátke slovo, ktoré je ako dvere do miestnosti, v ktorej sme ešte nikdy neboli a v ktorej sa skrývajú absolútne nepredvídateľné emócie, spomienky, vlastný strach, odpor, chuť utiecť a kričať. Lenže sme dospelí a musíme vybaviť pohreb, oznámiť úmrtie príbuzným, priateľom a známym. Objednať trhlu, farára, kameň, vybrať hudbu, rozhodnúť o obsahu reči. A nenakaziť sa. Na pohrebe len pár ľudí a pekne od seba, žiadne objatia ani podávanie rúk. Ako cudzí ľudia.
Presne o týždeň som mala narodeniny. A zomrel Józsi.
Dvaja z najdôležitejších mužov v živote môjho muža, otec a najlepší kamarát, odišli v priebehu jedného týždňa. Tomu sa nedá ani uveriť a ja už napríklad ani nevládzem plakať. Sedím zmrznutá v pivnici pri vyhasnutom krbe a bojím sa. Ako budeme žiť ďalej? Ako máme žiť ďalej?
Evička sa na mňa vyrútila s bezmocným plačom. Obe sme verili, že sa splní sen, ktorý sa mi sníval, že Józsi na jar stojí pri nej a ukazuje jej, kde vysadil cibuľu. Bojím sa o môjho muža, bojím sa o Evičku, bojím sa aj o seba, či sa z toho všetkého nezbláznim.
Józsiho dobrácka tvár sa na mňa zrazu díva len z obrazovky počítača. V jeho obľúbenom tričku, v obleku, či sediac ako kráľ na moste v jeho milovanej Budapesti, mladý Jozsi vo vojenskej uniforme … a ja stále nemôžem uveriť, že sa deje to, čo sa deje, že skutočne odišiel posledný gentleman zo Šiah.
Náhle prebudení do tvrdej reality, stojíme vo víre tisícich myšlienok a jednej otázky. Ako ďalej?
Odišiel človek, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Neprešiel deň, aby sme sa aspoň na chvíľu nevideli. “Dobrého zdravia, občania!” zdravil nás bodro.
Pri pohľade na hromadu hliny pri hrobe som ešte stále neverila, že toto je pravda. Veď predsa Józsi neustále čosi budoval, preosieval zeminu, vysádzal, staral sa. Nikdy ani neposedel. Ako by toto všetko mohlo len tak skončiť?
Počas farárovej reči na pohrebe mi stislo srdce, keď som mi napadlo, že či ešte niekedy bude znieť maďarčina na našom dvore. Ktovie, či sa mi podarí splniť nerozvážne vyslovený sľub a naučiť sa ju.
Víno 2020
Na jeseň s nami robili víno švagor, strýko Pepo a sused Józsi. Švagor sa z korony uzdravil, Pepo a Józsi nie. Koštujú vína v nebi so svokrom, manželovým krstným, a mojim otcom. A s kamarátom Braňom, ktorý dal blogu Spoza plota meno, ktorý nás inšpiroval a ukázal nám, že existuje aj život mimo Bratislavy, že sa dá žiť aj inak ako v korporáte, hoci on sám ho nikdy neopustil, už nestihol.
Spomíname na všetkých tých, ktorí nás opustili v priebehu posledných 12 mesiacov. Viem, že sa naučíme žiť s bolesťou. Jazvy na duši ponesieme s hrdosťou ako spomienky na tých, ktorých sme stratili. Ale dnes ešte nie sme silní a nevyrovnali sme sa s bolesťou. Sme len veľmi unavení a smutní.
Akokoľvek studená, jar predsa len prišla a treba sa postarať o záhrady a stromy. Vysadila som na celý horný záhon cibuľu a pod okno susedovej pivnice som vysiala kvety. Budem poctivo polievať, Józsi!
Premýšľam, či chcem viesť ďalej tento blog. A potom si spomeniem aký hrdý bol Jozsi na tento projekt. Lebo z druhej strany plota býval, pracoval a žil on so svojou ženou.
Spoza plota sme viedli rozhovory na pokračovanie. Nebolo témy, o ktorej by sa s ním nedalo hovoriť, či to boli recepty alebo záhradnícke postupy, pracovné témy, historky z mladosti, politika, história. Obohatil nás svojimi vedomosťami a skúsenosťami, o ktoré sa ochotne delil. To jeho víno meralo čas našich rozhovorov. On bol ten, vďaka ktorému sme sa tu, vo viničnom domčeku na Lubihegyi, cítili ako doma. Ďakujeme a nikdy nezabudneme!
Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021
Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November| December
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
