Všimla som si, že zmizla pavučina v rohu zábradlia na balkóne. Bola taká veľká a pekná! Ale v ľavom hornom rohu sa objavila nová. Pavúk je usilovný. Neustále ťahá nové nite. Ak chce prežiť. A ja?
Z denníka, júl 2016
Leto 2016 nebola žiadna selanka. V oblasti firemného vzdelávania vládla uhorková sezóna a klienti na koučing sa tiež počas leta nehrnuli do sebarozvoja. Naviac aj môj muž práve márne hľadal prácu. Jeho prax, skúsenosti a super napísaný životopis mu boli platné ako mŕtvemu zimník. Počas celého leta reagoval na desiatky inzerátov a nedostal ani jedinú odpoveď, nieto ešte pozvánku pohovor.
Ani na záhrade sa nedarilo tak, aby nás vyťažila a rozptýlila od starostí. Od zbláznenia zachraňovalo jedine moje motto „neverím na zázraky, spolieham sa na ne“. Vtedy som si k nemu v rámci meditácii pridala ešte jednu myšlienku.
„Aj toto raz prejde. Možno tak, ako obličkové kamene, ale prejde to.“
Prešlo to. Manžel pracuje v miestnej drevárskej firme, ja ešte stále vediem vzdelávacie kurzy, koučingy a konzultácie. Ale na pavúka a jeho lekcie upradené z pavučiny som nezabudla.
Nemyslím si, že pavúk zalamuje rukami, teda v jeho prípade nohami, že mu do jeho fungel novej pavučiny vliezol človek a strhol mu ju. Asi sa neoduje a nerozmýšľa o svojej neschopnosti, neumára sa sa výčitkami a pocitmi viny, že nie je dostatočne predvídavý, nezúri, že mu ostala len jeho najmenej obľúbená sieť, nezatvorí sa doma a nešpekuluje, prečo práve do jeho najväčšej a najlepšej siete musel ten človek vojsť.
Nečaká, kým utká dokonalú sieť, robí čo vie, aby prežil. Nemyslím si, že sa stretáva s iným pavúkmi, s ktorými sa navzájom utvrdzujú v tom, že tkať stále dokola tie isté siete nemá zmysel, keďže príroda im dala tak blbý spôsob obživy a s tak zlým a neodolným materiálom. Nemyslím si, že pavúk iniciuje nejakú petíciu za viac múch a pevnejšie siete, ktoré by si nárokoval od Matky Prírody. A nemyslím si ani, že pavúk porovnáva svoje siete so sieťami iných pavúkov.
Možno pavúky majú v sebe zakódovanú správu „sedemkrát ti roztrhajú sieť, osemkrát ju utkaj“ alebo „ak ti roztrhajú sieť nad dverami, urob ju pri okne“. Ktovie. Na svete existuje viac ako 45,000 opísaných druhov pavúkov, a ako som sa dočítala, nie všetky tkajú siete, sú medzi nimi aj takí, ktorí lovia aktívne, číhajú a skáču.
Pavúk jednoducho tká
Som presvedčená, že pavúk, keď utká sieť, tak si nepovie si, že už má hotovo. Určite má vo svojom teritóriu viac ako jednu sieť, pravidelne sa o svoje siete stará, spravuje ich a vytvára nové siete tam, kde vidí príležitosť. Či má z toho radosť, netuším. Keďže ja pavúk nie som, tak ja radosť mám, napríklad z objavovania nových miest, kde môžem tkať nové siete, keď mám čas zapletať sa do vlastných úvah a spriadať sny či odvážne plány.
S pavúkmi a pavučinami sa mi spája aj lekcia o pýche a pokore. Z detstva mám spomienku na krásnu maľovanú knihu vo forme leporela. Rozprávka bola o o pyšnej Arachné, ktorá sa toľko vychvaľovala svojim tkáčským umením, až sa začala povyšovať nad bohyňu Aténu. V súťaži síce utkala porovnateľne krásne plátno, avšak šťastie jej to neprinieslo. Síce som zatiaľ neskončila ako pavúk, ale nie každé víťazstvo mi prinieslo pocit šťastia.
Keď už som pri tej mytológii, nedá mi nespomenúť moiry, dcéry vládcu Zeusa a Themidy, bohyne zákonného poriadku. Moiry sú, zjednodušene povedané, bohyne osudu. Moira Klóthó rozpriadala niť ľudského života, Lachesis ju priadla a rozvíjala a Atropos ju prestrihovala, keď sa čas naplnil. V širšom význame Moiry predstavujú celkový údel človeka
Dnes, keď náhodou o nejakú sieť zavadím, alebo ju musím zmiesť, pretože vo vnútri ich nestrpím, poviem aspoň „prepáč pavúk“. Pretože nič nie je samozrejmosť. V konečnom dôsledku je jedno, čo a prečo sieť potrhá, neostáva pavúkovi ani mne nič iné, než utkať novú. Ak chceme prežiť. Šanca, že hoci aj mimoriadne kvalitná a krásna sieť vydrží do konca života, je minimálna. Kto by to bol povedal, že nakoniec sa budem učiť od pavúkov nevzdávať sa a nespoliehať sa na jednu jedinu sieť. Memento moiri. Vlastne, carpe diem, memento mori.
