Krevetová polievka

Polievky tvorili základ klasického rodinného obeda. Už staré mamy hovorili, že polievka je grunt, že aspoň jedno teplé jedlo denne musí byť. Nikdy som im neholdovala, brala som ich skôr ako nevyhnutné zlo, hoci pár obľúbencov by sa našlo.

Obed bez polievky

Mojou krajinou zasľúbenou sa v tomto ohľade stalo Anglicko. Žiadny varený obed, žiadna polievka pred dinner, večerným hlavným jedlo! Fičala som na hektolitroch čaju s mliekom a flapjackoch, večer som si zaliala kus-kus a bolo vybavené. Bežní Angličania to ale mali trochu inak.

Na lunch im stačil zvyčajne sendvič a varené jedlo mali až večer, keď celá rodina zasadla za stôl. Tak to bolo zvykom v strednej a vyššej strednej triede. Pokiaľ im nevaril niekto ako ja, večerali buď čínu, kebab alebo indiu kúpenú cestou z práce v niektorom pouličnom bufete, alebo si objednali pizzu. Alebo, najčastejšie, rozmrazili nejaký polotovar zo supermarketu.

Polievky a iné polotovary

V dobe pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi bolo obrovskou hanbou, keď niekto v mojom rodnom mestečku kupoval polotovar, či už to bola hotová knedľa, mrazená polievka, lanšmít alebo konzerva mäsa. Aj preto sa pre tieto komodity prenášali s hanbou v srdci na dne nepriesvitnej látkovej nákupnej tašky.

U nás sa predávali polievky mrazené, pamätám si hlavne špenátovú a držkovú. V Anglicku som objavila polievky zabalené výhodne v štvrťlitrovom tetrapacku. Myslím, že produkt zaviedol Sainsbury’s a ich mrkvovú krémovú polievku som jednoducho žrala. To som ešte nevedela, aké ľahké je takú polievku pripraviť.

Predkrm alebo hlavné jedlo?

Ak vynechám zo svojich úvah vývar, ktorý v primeranom množstve skutočne vynikajúce pripraví žalúdok na jedenie čohosi výživnejšieho, tak polievka je samostatné jedlo. Trvalo mi roky, kým som prišla na to, že problém nie je v polievke, ale v tom, ako ma ju od detstva učili jesť.

Smotanová polievka so strukovinami, zemiaková na kyslo, gulášová, kapustová, boršč či hŕstková s údeným mäsom sú skutočne dosť výdatné na to, aby som po nich jedla ešte čosi. A keď si k nim dám krajček chleba alebo hrianku, tak tvoria skutočne plnohodnotné jedlo.

Polievka v lete? Áno!

Ešte stále pracujem – a asi ešte nejaký čas budem – z domu. Jedna z výhod tejto situácie je pravidelná a čerstvá domáca strava. S príchodom leta uprednostňujem ľahšiu stravu, ľahšiu nielen na trávenie, ale hlavne čo sa prípravy týka. Na vyváranie je jednak horúco a času popri práci nie je bohviekoľko.

A tak varím polievky. Ja, zástanca pomalého životného štýlu, varím polievky rýchle. Chcete jeden tip?

Krevetová polievka

• na masle spením nasekanú jarnú cibuľku,
• pridám dve hrste kreviet,
• keď začnú rozvoniavať, pridám 1 na kocky pokrájanú paradajku zmiešanú s olejom a bylinkami (áno, zvýšila mi zmes na bruschettu z raňajok),
• znížim teplotu a počkám, kým zase začne zmes rozvoniavať,
• pridám lyžicu kokosu, pol lyžice kurkumy, pol lyžice mletej papriky,
• podlejem primeraným množstvom vody podľa toho, či chcem polievku hustú alebo riedku, veľa alebo málo,
• okorením sójovkou, zázvorom, koriandrom
• posolím, odstavím a hotovo.

V princípe platí 2,5 dcl na 1 porciu. Kto chce, pridá si aj chilli, prípadne aj ocot a bude mať ostro-kyslú krevetovú polievku.

Príprava trvá 15 minút a výsledkom je plný tanier voňavej polievky. Čo môže chcieť pracujúci človek na rýchly obed viac? Aha viem. Aby namiesto neho niekto po varení umyl riady.