Júl bol rovnako horúci ako jeho skoro menovec jún. Niektoré dni bolo tak teplo, že sme sa medzi jedenástou dopoludnia a piatou podvečer ani nepohli z tieňa agátov. Napriek horúčavam sme však nesedeli pasívne na zadkoch.
Medzi nami ľuďmi
Hneď prvý júlový deň sme po roku a pol vyrazili na výlet do Bratislavy. Tešili sme sa na stretnutie s priateľmi na degustačnej večeri v reštaurácii Bistronomy. Okrem toho, že bolo veľmi fajn sa vidieť zase raz naživo s našimi kamarátmi a mojimi klientmi, s ktorými by sme sa inak možno bohvie kedy stretli, večera samotná bola zážitkom, na ktorý budeme dlho spomínať.
Tej večere som sa ale najprv bála. Nemyslela som, že toto podujatia je pre mňa – nás – vhodné, predsa len, sme obyčajní ľudia bez bohvieakých gastronomických vedomostí. Ale príjemná atmosféra podujatia a harmónia chutí ma presvedčili, že sme urobili dobre, keď sme išli. Ako degustačná večera prebiehala a čo všetko sme zažili, si môžete prečítať na stránkach Gurmánskeho zápisnika.
Naspäť doma
Po návrate domov sme zavárali uhorky. Vlani som sa s desiatimi kilami pasovala sama, tentokrát sme sa o prácu podelili s priateľmi a sestrou. Najväčšou pomocou bola malá dcéra našich priateľov, ktorí prišli stráviť leto na svoju chatu neďaleko nás. My, dospeláci, sme krájali a čistili mrkvu, cibuľu, cesnak a dávkovali sme korenie. Dcérka kamarátov s neúnavnou energiou sypala postupne ingrediencie do nachystaných fľaší. A chlapi? Tí zatiaľ riešili problémy celého sveta s pohárom vína v ruke, až kým ich malá rázne nenahnala zaskrutovať poháre. Bol to super deň!
Super deň bol aj jeden horúci piatok, keď sme Spoza plota privítali Andreja a Lenku. Hovoria o sebe, že sú rodičia pracujúci za PC a ako psychohygienu tvoria ekologicky a pre zábavu alebo podporu projektov, ktoré ďalej pomáhaju. Podľa mňa sú ich #LNT – Little Nice Things – naozaj veľmi pekné a teším sa z piškvoriek, ktoré sme dostali. Okrem svojich zamestnaní a rodiny prostredníctvom občianskeho združenia SfK – Sports for Kids, podporujú vzájomnú pomoc klubov, trénerov, rodičov a detí.
Ako som hovorila Andrejovi, jedným z mála pozitív korona doby je, že k nám prichádzajú takíto skvelí ľudia. Posedávame u nás pod agátmi, popíjeme víno, jeme čo dom dal. Kto chce, môže si s nami dať aj malú prechádzku po vinici, odvážnejší aj okolo polí. S Andrejom a Lenkou sme medzi rečou stihli zavariť aj broskyňové čatní.
Počas všedných dní sme vybrali zo zeme cibuľu a obrali sme ríbezle. Priebežne som mrazila po pol kile až kile zvyškov ovocia, robím pestrú zbierku vitamínov a chutí na zimu. Nazbierala a nasušila som repík, myší chvost aj ľubovník. A orechy na orechovku! Testujem zas nový recept. Okrem uhoriek sme zavárali aj zelenú papriku a marhuľový lekvár. Inak, neviem čím to je, ale tento rok sa mi zdá, akoby sme ani poriadne nezavárali. Strašne rýchlo uteká čas, mám pocit, že sotva sa postavíme ku kotlíku alebo ku doske na krájanie, už aj plníme fľaše a odkladáme ich do komory.
Ešte stále pracujem z domu, takže pracovný a domáci život sa dajú pekne zladiť. Náš domček má jednu skvelú vlastnosť, je v ňom o 5 stupňov menej ako vonku. Ak sa však teploty prehupnú cez 35°C, zaleziem si aj s notebookom do vínnej pivnice a pracujem v prírodne klimatizovanej nekancelárii. Večer, keď teploty tancujú okolo 30°C, vyliezam vonku a žmúrim do zapadajúceho slniečka.
Vinica
Vinica dostala druhý tohtoročný postrek, zmes eko postrekov pre lepšiu vitalitu, a veľa modlitieb, keď lialo a rachotali búrky. Počas júla sme mali šťastie, žiadne krúpy u nás nepadli, hoci, o pár kilometrov ďalej, zničili záhradkarom a ovocinárom celú úrodu.
Júl je mesiac, kedy sa ukáže, aká zdravá je vinica a ako dobre sa o ňu vinár postaral vlani a počas jari. U nás to bol počas prvých rokov čas, kedy sme smutne rátali škody, poškodené strapce. Jasné, počasie, príroda, má vždy posledné slovo. Aj napriek snahe, môže dôjsť ku fiasku. Ale zároveň platí, že to, čo človek zanedbá, príroda nedobehne.
Neskorý nástup fenofáz, ktorého sme sa na jar obávali, sa ukázal ako užitočný. A možno nebol neskorý, možno to práve takto má byť, a po minulé roky sa vývoj odohrával o mesiac skôr ako tento rok. O mesiac skôr boli otvorené puky, o mesiac skôr rástli letorasty, o mesiac skôr vinič kvitol aj odkvitol, o mesiac skôr sa formovali strapce. A vinica čelila oveľa silnejším infekčným tlakom.
Každá vinica je náchylná, v závislosti od regiónu a svojej polohy, na rôzne choroby. Tie sú do Európy zavlečené už dávno, trpí nimi každý vinohrad. Múčnatka tam, kde je teplo a sucho, perenospóra vo vlhkých lokalitách. Rôzne obaľovače a roztoče. Sivá plieseň, čierna plieseň. Spála!
Už som to spomínala, že my sme spočiatku pristupovali ku pestovaniu viniča veľmi naivne. Boli sme presvedčení, že vinica si poradí sama. Lebo príroda vie najlepšie, čo potrebuje. Vinič rastie na zemi tisíce rokov, a človeka nepotreboval! Prečo by ho potreboval teraz?
Chceli sme vypestovať hrozno bez postrekov. Bez akýchkoľvek postrekov. O biopostrekoch alebo o integrovanej ochrane sme ani nechyrovali. Len postupne sme zisťovali, že vinič, podobne ako človek, potrebuje podporu a výživu na kompenzáciu toho, čo chýba v zemi. Začali sme objavovať biopostreky a minerály, ktoré zvyšujú vitalitu a kondíciu viniča. A ten je následne odolnejší voči chorobám.
Prevencia je lepšia než … všetko ostatné
Keď som videla účinok podporných ochranných prostriedkov na vitalitu viniča, zahanbila som sa, že sme náš vinič predtým tak deprivovali, vlastne dodnes mi je trápne, ako sme ho vyhladovali. Domnievať sa, že nič nepotrebuje, bolo to rovnako hlúpe a naivné, ako očakávať, že človek bude dokonale zdravý a odolný voči chorobám bez pravidelnej, pestrej a vyváženej stravy. Bez podpory imunity, bez preventívnych vitamínov a bez liekov v prípade ochorenia.
Ale postreky samotné nestačia. Vinič treba aj správne a včas vyviazať a viesť ratolesti tak, aby nebolo vo vinici moc husto. Husté zelené plochy kumulujú vlhko a vo vlhku vznikajú choroby. Tiež treba odstrániť nadbytočné zálistky a ratolesti, ale nechať tie, ktoré budú chrániť hrozno v letných búrkach. Nie keď máme čas, ale včas. A včas treba aj otrhať listy v zóne strapcov, aby tieto dozreli do krásy. A ešte sledovať, koľko je slnečných dní v sezóne a koľko týždňov s teplotným priemerom 30°C. Lebo len na zdravom vinič dozreje zdravé hrozno a len zo zdravého hrozna je dobré víno.
Načo je dobré dobré víno
Ak sa vám to zdá ako príliš veľká piplačka, tak máte pravdu. Je to piplačka a nervy. Pestovanie zdravého hrozna je náročné na čas, ľudskú prácu, pozornosť, starostlivosť. A zároveň je to krása … s neistým výsledkom. Takéto pestovanie hrozna však umožňuje naturálne spracovanie hrozna, umožňuje vytvoriť víno bez priemyselných vinárskych prípravkov.
V skratke: dobré víno urobíte len z dobrého hrozna. A zlé víno nie je dobré ani na varenie. Niečo o tom som napísala pre Gurmánsky zápisník.
Jedlo mesiaca – nudlkoch
Zistila som, že moja cestovinová závislosť je reálna. Cestoviny môžem jesť každý deň a každý deň budem tvrdiť, že nepoznám lepšie jedlo. A všetkým cestovinovým jedlám kraľuje nudlkoch.
Domáce cestoviny z vajíčok od našich kamarátov chovateľov sú jednoducho extra dobré. Aby som ich mala ešte viac a boli ešte krajšie, kúpila som si strojček na cestoviny a dokonca aj novú sušičku. Tá pôvodná sa po piatich rokoch porúčala, ale nevadí, táto má viac poschodí a je hranatá. Ideálna na sušenie cestovín do zásoby!
Ideme ďalej
A po žatve sme zase obnovili náš rituál prechádzok okolo polí. Aj srnky obnovili svoj rituál túlať sa nadránom v našej vinici. Tak na seba pozeráme, pozorujeme sa, už ani nie spoza plota, ale ako starí známi. Ktovie, či majú z našej prítomnosti takú radosť, ako my z nich. Radosť mám aj z toho, že leto ide do finále, hlavne keď si predstavím, čo všetko ešte budeme zavárať. Na druhej strane, o to viac si potom vychutnáme pokojnú jeseň a zimu. Tak hlavne nech nás búrky, krúpy a choroby obídu!
Prečítajte si zápisky aj z ďalších mesiacov roka 2021
Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November| December
