Jeseň. Posol budúcoročnej úrody

Odkedy som si pred rokmi prečítala knihu Deprese jako řeč unavené duše od Ruedigera Dahlkeho, neviem dostať z hlavy niektoré pasáže. Nevýhoda dlhodobej pamäte. Z krátkodobého pohľadu si pamätám figu borovú, myšlienku neudržím ani pár minút, ale opýtajte sa o päť rokov a poviem vám úplne presne čo sa dialo, kto čo povedal, ako sa prí tom tváril, aké bolo počasie a čo mal oblečené.

V knihe venoval autor pomerne veľkú časť Hermanovi Hessemu, spisovateľovi, ktorý trpel celoživotnou depresiou. Dovtedy som o ňom nepočula, potom som si kúpila jeho knihy. Začítala som sa do jednej, druhej, tretej, pri tretej rozčítanej som pochopila, že z nás kamaráti nebudú.

Tretia kniha sa volala Radosti zahradníka. Čo si tak vybavujem, rozsiahlo opisoval ako odkvitajú kvety a opadávajú listy a aké boli kvety na jar krásne a svieže a že v tom ako odkvitajú a šúveria sa v mraze, hnednú a schnú je v tom zániku krása. Čímsi ma to odpudzovalo, nechcela som sa zaoberať koncami, zaujímali ma nové začiatky. Ale odvtedy si každú jeseň na Hesseho spomeniem.

Pri pohľade na holé polia s pooranou zemou. Na suchú trávu, na bodliaky hrdo sa týčiace do studeného vzduchu presvetleného skúpim slniečkom, na vetvy stromov, z ktorých opadáva lístie a rozvoniava v hmle váľajúcej sa po mokrej tráve. A samozrejme, aj pri práci na záhrade.

Jeseň

Jeseň je mimoriadne dôležité obdobie, od ktorého závisí budúcoročná úroda. A s tým súvisí nielen zber posledných tohtoročných plodov, kompostovanie rastlín, ktoré odovzdali svoje posledné plody, príprava zeme na zimu, výsadba cibuliek kvetov pre jarné potešenie, cesnaku a stromov, presádzanie ovocných kríkov, ale aj kus sentimentu, pokory a stíšenie.

Po poslednom tohtoročnom zbere paradajok ich ešte veľa ostalo zelených. Mnohé zrelé paradajky boli zničené dažďom. Z týchto plodov už nič nebude. Z jedných preto, lebo svoj potenciál nestihli naplniť, z druhých preto, lebo ho nenaplnili včas. Iste, mnohé sa dalo urobiť inak. Mohli sme ich vysadiť skôr, aby dozreli. Pozbierať pred dažďom, aby nepopraskali. Bolo by pár kíl paradajok viac. Aj tak však bola úroda viac než štedrá a človek môže stihnúť len to čo môže stihnúť.

Ako v živote, tak aj v záhrade

Ako v živote tak aj v záhrade má premeškanie rozhodných okamihov pretrvávajúce následky. Jedno lenivé popoludnie, keď odložíme rýľovanie alebo výsadbu, môže byť nasledované týždňami dažďov, ktoré premočia zem tak že rýľovať ani nestihneme. Nevysadíme, nevysejeme. Ako v živote, tak aj v záhrade všetko, čo urobíme alebo neurobíme dnes, sa nám vráti v ďalšom cykle. Na jar, budúce leto, budúcu jeseň. Musíme dnes robiť, aby sme mali zajtra čo jesť. Aj keď, zajtrajšok prísť nemusí.

Vlastne sa na tie chladnejšie, tmavšie a kratšie dni teším. Skorá jeseň je obdobím sladkej kuchyne. S tohtoročnou paradajkovou sezónou sa lúčime už v sladkom štýle. Nakrájať, orestovať s cesnakom, pokvapkať medom a balzamikom, jemne zaglazovať. Alebo ešte podliať vodou, pridať kôrku parmezánu a podusiť. Pridať čerstvé bylinky a naložiť ich zatepla na čerstvý chlieb. A potom už sa tešíme na pečené zemiaky, šúľance, tekvicové a mrkvové krémy, gnocchi, lasagne, gaštanová polievka, jablčný koláč. Škorica, orechy a zázvor.

Onedlho pôjde víno do pivnice, kde sa ho ujme pán čas. Romantické večerné kúrenie v krbe sa v priebehu októbra zmení na pravidelné kúrenie v kachliach. Okolo tých našich budú ako huňaté koberce polihovať mačky a ja sa budem snažiť pracovať. Lenivé mačky pôsobia neskutočne zle a moju pracovnú morálku a sebadsciplínu. Najradšej by som sa vyvaľovala s plným bruchom aj ja. Ale človek nemá čas na záhaľku. Roboty na dome, na záhrade aj v živote je vždy dosť.