Knihy sú mojim poznávacím znamením, vždy mám nejakú so sebou a okolo seba. Čítanie je jedným z najdostupnejších spôsobov, ako si na pár hodín oddýchnuť od reality, napríklad počas cesty autobusom, v ktorom štyria mládežníci sediaci predomnou, vypili za dve hodiny dve fľaše rumu. Hoci som mala obavy, čo všetko sa vzhľadom ku ich veku, 40°C horúčave a stau cesty môže stať, nepovedala som im ani slovo a čítala som knihu, ktorú som si kúpila v antikvariáte na Mlynských nivách.
Stolíky s knihami som mrzuto obchádzala a pomaličky som sa psychicky pripravovala na cestu bez knihy, kým mi do očí nepadol nadpis „Ostrov s vůní čerstvého chleba“. Na zadnej strane obálky bolo napísané:
„Všechny vás srdečne zdravím! Autoři románů obykle tuhle část nepíší – aby vám prozradili celý příběh. A ten můj je tak jednoduchý: Polly si otevře pekárnu!“
Hm … je to fuk, aj tak som dnes komplet vypnutá po mimoriadne náročnom školení. Hlavne nech to má písmenka.
„Ale podle mě je tahle knížka spíš o tom, jak je důležité být statečný a stát si za svým, když všichni a všechno jsou proti vám. O tom, jakou roli hraje odvaha vystoupit z toho šíleného vlaku, jaká je to úleva a jaké uspokojení přináší dělat něco rukama a podílet se o výsledky své práce s přáteli a sousedy. A hlavně, že i z něčeho tak prostého, jako je mouka a droždí, lze stvořit něco doslova zázračného! Doufám, že se vám moje vyprávění bude líbit.“
Poviem pravdu, tento jasavý úvod ma neoslovil, nebola som asi v správnom duševnom rozpoložení. A nejak som dodnes neuverila, že Angličanka vie, čo je dobrý chlieb, ale to už bude asi tá umelecká licencia.
Kniha patrí do žánru označovaného v zahraničí ako “chick lit”, teda literatúra (ehm) pre baby alebo kočky, ako chcete. Pečenie a varenie, koniec koncov, je mojou vášňou rovnako ako čítanie.
Nečítala sa zle. Svoj účel, zabaviť ma pri dlhej ceste splnila. Aj tak však ešte bolí čelo, do ktorého som si pomerne často neveriacky búchala dlaňou.
Príbeh Polly
Polly má 32 rokov, posledných sedem rokov pracovala ako obchodníčka a manažérka vo firme svojho frajera, grafického dizajnéra, ktorému skrachovala firma a vlastne aj ich vzťah. Dej knihy začína v kancelárii, kde prebieha kultivovaná exekúcia na britský spôsob.
Polly je Angličanka. Polly si zakladá na dobrom pečive. Polly od strednej školy rada pečie. Kto pozná britskú kuchyňu a Angličanky, už asi vie, kam táto moja úvaha smeruje. Ale nie, nevie. Toto sa totiž náhodou fakt stať môže.
Polly je vyčerpaná, túži po pokoji a potrebuje čas na nový plán pre svoj život. Pri hľadaní ubytovania sa ocitne na ostrove v Cornwalle, na britskom vidieku. Dom, do ktorého sa nasťahuje má deravú strechu, prasknuté okno a prehnitú podlahu. Polly sa však zahľadí na nádherný výhľad na more a naviac, v dome je obrovská stará pec bývalých majiteľov.
Polly a jej chlapi
Ja si živo spomínam na moju vlastnú beznádej a pochybnosti, či našu chalupu, ktorá nebola v až tak dezolátnom stave, dáme niekedy do obývateľnej podoby. Nasťahovať sa sama do zdemolovaného zanedbaného domu v neznámom kraji, kde nikoho nepoznám? Utekala by som kade ľahšie! Ale tento román nie je o mne.
Polly neostala dlho sama. Hneď v prvý deň, keď si priviezla svoju luxusnú pohovku (ako, preboha?), objavila sa pri dome partia rybárov. Náhodou to boli priateľskí mladíci s fešáckym kapitánom. Pohovku jej vyniesli hore a Polly našla nových kamarátov.
V blízkosti žije ešte jeden single fešák. Bývalý úspešný konzultant, ktorý utiekol po ťažkom rozchode z rodnej Ameriky na britskú samotu chovať včely.
Ako bonus naviac, má ohromne bohatého kamaráta, ktorý je supermaník na počítače, miliardár vlastniaci celú pláž s nádherným barákom a kopou kámošov a kočiek, ktorí celé dni len surfujú na mori a večer žúrujú. Tomuto chlapíkovi tak zachutí chlieb, ktorý upiekla Polly, že jej pošle hneď aj super luxusnú perfektnú pec na pečenie chleba. Podľa mňa je vždy výborný nápad mať v románe postavu, ktorá má bezodné finančné zdroje, vyrieši sa tým mnoho patových situácií.
Polly pečie chlieb
Chlieb vonia. Ľudia prichádzajú. Ľudia chcú jej chlieb. A Polly postupom času pečie stále viac a viac chleba. A otvorí si pekáreň. V tom dezolátnom dome. Román akosi nespomínal hygienu, živnosť a finančné zdroje na energie či suroviny, len voňavý chlieb, dopyt a pribúdajúce zisky. Dokonca, keď jej obchodík navštívil istý americký párik boháčov, na ostrove zapáčilo tak, že sa naň nasťahovalo aj kopu ich známych boháčov z Ameriky. Kiežby sa aj u nás podnikalo tak ľahko!
Koniec spoilerom
Ak uvažujete o tom, že sa presťahujete niekam ďaleko od ľudí a budete žiť nejakú svoju alternatívu, pripravte si peňaženky, skúste si vybrať čo najmenej zdevastovaný dom a vytvoriť si vzťahy v novej lokalite vopred. A pred kúpou pozemku či nehnuteľnosti sa skúste poradiť s niekým, kto na rozdiel do vás nemá ružové okuliare a pomôže vám vyhnúť sa neskorším nepríjemným prekvapeniam. Môžete aj so mnou, kľudne mi napíšte.
Nespoliehajte sa na to, že noví priatelia budú vyskakovať ako rytieri spod Sitna a že aspoň jeden ak nie hneď dvaja z nich sa do vás hneď zaľúbi (ak ste vo vzťahu, tak to možno vlastne ani nechcete); ani na to, že medzi nimi bude nejaký miliardár a že dom v technicky dezolátnom stave stačí riadne umyť na to, aby ste v ňom vytvorili útulný domov. Fakt nestačí. Ani vymaľovať nestačí.
A keby ste chceli začať podnikať, radšej sa tiež vopred poraďte. Môžete aj so mnou.
