Granadír alebo Granatiersky pochod je veľmi jednoduché a zatiaľ ešte stále aj lacné jedlo. Pochádza z juhu maďarského pohraničia, kde sa nachádzalo historické územie Slavónia (dnes Chorvátsko a Srbsko). Názov jedla napovedá, že bolo pripravované ako jedlo pre vojakov (granadierov) pred dlhými pochodmi.
Ako to už býva v prípade jedál, ktoré všetci dobre poznáme, skutočná pravda o ich pôvode sa stráca v legendách a príbehoch. V prípade granadíru sa ako najpravdepodobnejší zdá ten z čias napoleonských vojen. Rakúskej armáde dochádzali zásoby a kuchár ostal len so sušenými cestovinami a zemiakmi, z ktorých musel pripraviť jedlo pre vojsko pred pochodom. Maďari slúžiaci v cisárskej armáde dolaďovali svoje porcie mletou paprikou, ktorá jedlu dodala farbu a chuť. Nie nadarmo sa hovorí, že hlad je najlepší kuchár.
Zdá sa, že cestoviny sú strategickou vojenskou surovinou už od čias starovekého Ríma. V časoch Da Vinciho, stálo kilo cestovín sedemkrát viac ako kilo mäsa. Cenu cestovín zvyšovala ich nutričná hodnota, skladnosť a trvanlivosť, ktoré oceňovala najmä rímska armáda.
Prenesme sa však radšej do mierových čias. Veľká časť generácia Husákových detí sa pri predstave granadíru dodnes zatvári znechutene. Nuž, nie každá školská jedáleň vedela pripraviť granadír tak, aby sa stal obľúbeným jedlom. Granadír je síce lacné jedlo, ale pri jeho príprave si môžeme dať záležať na výbere kvalitných surovín.
Cestoviny
Pre naozaj chutný granadír potrebujete domáce cestoviny. Ich príprava nie je vôbec náročná, stačí vám polohrubá múka a voda. Kto chce výživnejšie cestoviny, pripraví ich z múky a vajec. A kto má možnosť, použije múku semolina.
Cesto na cestoviny si pripravím vždy tak polhodinku predtým, než sa pustím do vaľkania cesta, aby mal lepok čas rozvinúť sa. Výsledné cesto je potom krásne elastické a cestoviny chutné na skus. Cesto na cestoviny sa nesolí, aby cestoviny neboli nepríjmne stvrdnuté.
Domáce cestoviny
recept, vďaka ktorému už nikdy nebudete kupovať cestoviny v obchode
Granadír krok po kroku
Takže, pripravím si cesto na cestoviny a kým odpočíva, ošúpem zemiaky, nakrájam na menšie kocky a dám variť do osolenej vody. Ak mám zemiaky nové, nešúpem. Vhodnejšie sú múčnaté, škrobovité odrody. Ak sú zemiaky staršie alebo ak jesenné zemiaky varím na jar, tak pridávam do vody aj lyžičku rasce.
Uvarené zemiaky precedím a nechám v hrnci. Pozor, aby sa nerozvarili zvyškovým teplom, radšej ich nechajte poodkryté. Je čas robiť cestoviny. Dám zovrieť osolenú vodu a pustím sa do spracovania cesta. Ja som investovala pár eur do ručného strojčeka na cestoviny, takže cesto rozvaľkám veľmi rýchlo na rovnomerné pláty. Ani valčekom to však netrvá dlho. Cesto si dobre pomúčim, nakrájam na tenké pruhy, naukladám na seba a nakrájam na kocky. A mám fliačky.
Teraz už to bude rýchly proces. Na veľkej panvici alebo v hrubostenom širokom hrnci dám rozpáliť väčšie množstvo masti. Bravčová, kačacia, husia – akú máte poruke. Do horúcej masti dám nadrobno nasekanú cibuľu, radšej aj dve ak sú malé. Kto chce granadír povzniesť na trochu vyššiu úroveň, tak si môže do masti nechať vyškvariť aj slaninku.
Znížim teplotu a cibuľu pomaličky smažím, až je pekne zlatistá. Pridám lyžičku alebo dve celej rasce a lyžicu sladkej mletej papriky. Kto má rád pálivé, môže pridať aj lyžičku štipľavej. Premiešam, nechám prevoňať a do panvice ku paprikovému základu prisypem uvarené zemiaky. Jemne premiešam a odstavím.
Medzičasom zovrela voda na cestoviny. Do vriacej vody vysypem cestoviny a za dve tri minútky ich precedím. Pridám ich do hrnca ku zemiakom a zase jemne premiešam. Grandír je pripravený na sevírovanie.
Granadír na tanieri
Napriek jednoduchým surovinám je granadír nadmieru sýty. U nás ho podávame v hlbokom tanieri s nakladanými uhorkami a, úprimne, neviem si predstaviť jesť ho akokoľvek inak.
Ďakujem pekne za informáciu o granadíre. Opäť som sa niečo naučila 🙂 Ivana
S radosťou 🙂 Ďakujem pekne za komentár 🙂