Hoci február neoplýva bohvieakou krásou, jeho hlavnými farbami sú šedá, hnedošedá a bielošedá, nepríjemne posmrkáva a ráno aj podvečer sa vyvaľuje v hmle, je to dôležitý mesiac v roku.
Hneď druhý februárový deň je významným dňom – Hromnice. Komédiu s “Na Hromnice o den více” s Billom Murrayom a Andie MacDowell v hlavných roliach videl hádam každý. Arogantný hlásateľ televíznych správ ostane zaseknutý v časovej slučke, a ako to už v rozprávkach chodí, dostane sa z nej až vďaka sile lásky, dobroty a čistého srdca. Kým však k tomu dospeje, nastane nespočetne veľa smiešných situácií, ktoré divákovi riadne precvičia bránicu. Čím to je, že nenápadný februárovy deň je tak zvláštny?
Pôvod Hromníc
V tradícii východných Slovanov na Hromnice vychádzal deň nazývaný “sretenie”, teda stretnutie leta so zimou. Starovekí Slovania totiž rozlišovali len leto a zimu, členenie na štyri ročné obdobia je novšieho dáta. V češtine sa toto posolstvo zachovalo dodnes, keď počítajú roky “létami”. Západní Slovania vzdávali Hromnicami poctu Perúnovi, bohovi hromu.
U starovekých Rimanov vybraní kňazi nazývaní luperci, obetovali božstvám capy a psov. Z ich koží reali remene a behajúc po uliciach, udierali okoloidúcich, najmä ženy. Súčasťou týchto obradov, ktoré sa nazývali luperkálie, boli aj sprievody v ktorých účastníci niesli zapálené sviece. Zmyslom šibania a svietenia sviečkami bola zvýšená plodnosť, ochrana stád pred vlkmi a magická očista, ktorá sa nazývala “februa/ februatio”, z tohto slova je odvodený aj názov mesiaca február.
V 11. storočí sa pre prvotných kresťanov a cirkvy Hromnice stali očistením Panny Márie. Ešte naše prastaré mamy chodievali na Hromnice do kostola posvätiť si sviečky, nazvané hromničky, z ktorých loj si kvapli aj do modlitebnej knižky. Sviečku potom zapaľovali počas búrok, aby do domčeka neudrel blesk. Zapaľovali ju aj pri mŕtvych, aby bol príbytok chránený pred nečistými silami.
Hromničné povery a rituály
Na západnom Slovensku platil paušálne zákaz akejkoľvek práce na Hromnice. Vraj toho, kto pracuje, zabije hrom. Na Myjave sa zákaz vzťahoval len na šitie, na. Ponitrí na prácu na horách. Aj na Spiši hrozila katastrofa, ak na Hromnice niekto šil – do domu, v ktorom niekto šil, mal udrieť hrom. V Turci zase verili, že hrom udrie do toho, kto nosí šaty ušité na Hromnice.
S oblečením súvisia aj pozitívnejšie hromničné rituály. V prvej polovici 20-ho storočia, keď si ľudia dopestovávali nielen jedlo ale aj oblečenie, bola poľnohospodárska mágia naviazaná predovšetkým na pestovanie textilných rastlín ako konope a ľan.
Naši predkovia preto varili rezance alebo šúľance, ktoré mali byť čo najdlhšie, aby aj konope boli dlhé. V niektorých regiónoch ich posýpali tvarohom, aby bolo plátno biele. Kvalitné dlhé konope predpovedali aj dlhé cencúle visiace zo striech. Gazdiná sa o budúce konope a ľan mohla pričiniť aj kĺzaním na ľade, prípadne sa mohla ísť aj celou rodinou sánkovať. Hromničné sánkovačky boli populárne aj na cisárskom dvore vo Viedni.
Hromničné pranostiky
- Hromnice, zimy polovice.
- Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
- Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
- Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví sa skoro usmievavé líce.
- Keľo je na Hromnice odmek, teľo po Hromnici tuhá zima.
- Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.
- Ač na Hromnice mrzne, bude dobrô leto.
- Ak na Hromnice zo strechy tečie, zima sa dlho povlečie, ale ak je silný mráz, treba sa ponáhľať so zimnými prácami, lebo jar je predo dvermi.
Zabudnuté februárové zvyky
V minulosti príjmy učiteľov pozostávali z neveľkej sumy hotovosti a naturálií; časť príjmu tvoril predaj oplátok pred Vianocami. Vo februári na Blažeja (3.2.) a Gregora (13.2.) chodievali žiaci blažejovať a gregorovať. Inak povedané – vinšovať a žobrať jedlo pre svojich učiteľov. Do výslužky spravidla dostali také potraviny, ktoré sa spomínali vo zveršovanom vinši.
Poľnohospodársky rok
Febrárové počasie predpovedá úrodu v nasledujúce sezóne. A pranostiky varujú, nech si neprajeme príliš skorý príchod jari:
- Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
- Keď je suchý február, je mokrý august.
- Ak je február mierny, rok bude biedny.
- Zúrivé vetry na konci februára suchý rok predpovedajú.
- Keď severák vo februári neduje, potom v apríli strechy rozduchuje.
- Ferbruárová voda – pre polia škoda.
Dobrú úrodu veští naopak mráz a tuhý vietor:
- Február biely, mrazivý, nádej na úrodu posilí.
- Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
- Ak prší na Mateja, urodia sa zemiaky. Ak je na Mateja mráz, vydarí sa pohánka. (24.2.)
- Ak je na sv. Romana jasno, bude hojná úroda. (23.2.)
- Ak je mráz na sv. Gabriela, bude žatva veselá. (27.2.)
Február je kratučký a klame nás slniečkom, ktoré je ešte studené ale ostré tak, že vháňa do očí slzy. Na záhradu je ešte čas. Ale na vinici, tam je najvyšší čas na strihanie. A strihanie, to je nádej. Veľmi príjemný pocit.
Použitá literatúra: HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava : Tatran, 1986
