Našu každodennú spozaplotiu rutinu si z času na čas spestríme výletom. Tentokrát to boli Košice, kam nás pozvali kamaráti z Kubbo Select a Gurmánskeho zápisníka. S najväčšou radosťou sme sa aj s manželom zúčastnili skvelej degustačnej večere a Festivalu krásnych vín “Víno je odpoveď!” V Košiciach sme strávili dva super dni, jedli sme výborné jedlo a pili výborné víno s výbornými ľuďmi. Ako bonus naviac, prialo nám aj počasie.
Ubytovaní sme boli doslova v centre mesta, v uličke len pár metrov od katedrály sv. Alžbety. Tú sme obdivovali len zvonku, rovnako ako ostatné dominanty. Okrem bohatého večerného programu si urobili program aj na ráno. Ešte nikdy som nevidela Košice tak krásne, a ešte nikdy tak krásne nevoňali orgovánom a mestom, ako v tiché sobotné ráno, keď sme sa vybrali hľadať dom Sándora Máraia.
Spôsob, akým Sándor Márai písal, rezonuje s mojim vnútorným nastavením. Milujem jeho humor, cítim s jeho neurózami, a tiež mi je blízky jeho idealizmus. Patrí medzi mojich obľúbených mysliteľov spolu s osobnosťami ako Karel Čapek, C. G. Jung, Erich Fromm, Ctibor Bezděk a ďalší, ktorí majú svetu čo povedať aj dnes. A vlastne, dnes možno ešte viac, ako vo svojej dobe.
Sándor Márai
Sándor Márai bol maďarský spisovateľ a novinár, ktorý sa narodil v Košiciach v roku 1900. Skonal roku 1989, a tak sa jeho život stal doslova kronikou 20. storočia. Jeho Denníky, Spoveď mešťana a Výber z publicistiky prezradia čitateľovi o živote a dejinách Európy viac, ako učebnice dejepisu. K jeho beletrii som sa ešte nedostala, avšak o to viac sa na ňu teším.
Naposledy som po jeho Denníkoch siahla v čase, keď médiami prebehla správa, že Kremeľ uviedol jadrové zbrane do pohotovosti, či ako to nazvali. Sándor Márai poskytol nepatetické a praktické zápisky o (svojom) živote pred bombardovaním Budapešte, počas bombardovania, ale aj po ukončení vojny, pričom sa neobmedzoval len na popis situácie, ale skôr na svoje prežívanie toho, čo sa dialo.
Mohla by som o jeho diele a živote písať oveľa viac, avšak to už urobili mnohí predomnou, a preto zvedavému čitateľovi odporúčam obrátiť sa priamo na autora a prečítať si niektorú z jeho kníh.
Dom Sándora Máraia
Dom, v ktorom Sándor Márai strávil detstvo, dýchal pokojom a eleganciou ako jeho dielo. Výstava má hĺbku a kúzlo, spája históriu a umenie s životom jednej rodiny a jednej doby. Nejde o výstavu v štýle ľudového domu.
Dom na Mäsiarskej ulici 35 je skutočným meštianskym domom a výstava je aranžovaná v pôvodných bytoch. Tím, ktorý výstavu pripravil, nezaplnil priestory prvoplánovým nábytkom a nevytvoril ďalší nudný muzeálny skanzen, ale pracoval s modrnými, vizuálne atraktívnymi grafikami, nasvietením, farbami a najmä slovom. Každá stena niesla okrem fotografií aj citáty z diela Sándora Máraia.
Presvetlený voľný priestor tak ponúka návštevníka ku spomaleniu a zamysleniu. Bolo nám potešením sa stretnúť s genius loci miesta, kde Sándor Márai vyrastal.
Pamätníci života
Sándor Márai bol pamätníkom 20. storočia a mešťan do špiku kostí. A ja? V mestách som prežila celý život. Tri etapy som prežila dokonca v metropolách, neskôr som niekoľko rokov pravidelne lietala do rôznych európskych miest za pracovnými povinnosťami. Milovala som ruch letísk, cestovanie, a obzvlášť ruch veľkomesta. Možnosť anonymne sedieť a popíjať kávu v kaviarni, čítať knihu, túlať sa parkom. Inšpirovať sa ľuďmi, ktorí okolo mňa prechádzali či posedávali. Pred šiestimi rokmi sme opustili brány miest, zaborili ruky do hliny a nohy do trávy vo vinici.
V novom domove sme obdivovali nekonečný kolobeh ročných období, tešili nás tisíce drobností, ktorými nás oslovovala príroda, a ktoré tvorili náš život. Učila som sa o živote a víne, spoznávala živly a metafory života v ich podstate. Varili sme pre seba navzájom s priateľmi v susedstve, usporadúvali malé priateľské pohostenia v našej malej komunite, stretávali sme sa po práci opálení od slnka a unavení fyzicky, nikdy však nie duševne. Akoby sme nikdy neboli smutní. Tušili sme, že nič netrvá večne, ale tajne sme dúfali, že toto večne trvať bude.
Idylku Spoza plota ukončila korona a nekompromisný tanec Smrti s našimi priateľmi a rodinou. Okolité vinice a dlho nepredajné staré viničné domčeky našli nových majiteľov. Stavebný ruch ohlasuje príchod stále väčších domov a bazénov, ubúda viníc, záhrad aj priateľstiev, zato však pribúdajú nové ploty, brány a kamerové systémy. A my máme novú rolu v živote. Zrazu sú z nás pamätníci starých dobrých čias.
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
