Bryndzové pirohy

Bryndzové pirohy sú jedlom, ktoré mnohí považujú za symbol či synonymum originálnej slovenskej kuchyne. Aká je pravda vieme od etnológov, historikov a iných vedcov. Naši predkovia jedávali roky rokúce rôzne kaše, ku zemiakom sa dostali až keď boli vrchnosťou donútení ich pestovať a vyrábať bryndzu ich naučili Valasi, rumunskí pastieri. Mení to však niečo na obľúbenosti tohto vynikajúceho jedla? Podľa mňa nie. 

Menším sklamaním pre mňa bolo, keď sme ako hostitelia pozývali obchodné návštevy z celého sveta na večeru a mnohí z nich nad charakteristickou vôňou a chuťou bryndze krútili nosom. Inokedy a pobavilo, keď náš taliansky hosť nazval pirohy tortellinami a čudoval sa, prečo o tom rozprávame ako niečom špeciálnom.

Lepenie pirohov ma bavilo od malička. Mama ma učila, že musím poriadne uštipnúť cesto, aby sa pri varení nerozlepilo. Ešte viac ma baví tá geniálna plnka, ktorú nezjem rukami počas plnenia len s najväčším sebazaprením. Hneď vám aj dám recept!

Suroviny:

• Múka typu semolina
• Voda
• Zemiaky 
• Bryndza 

Na 12 – 13 kusov pirohov, teda 2 porcie, som použila 2 hrste múky, 1 malú brydnzu a 4 malé zemiaky. Množstvá si teda zmeňte podľa potreby. 

Nie, do cesta nepoužívam vajcia, ale ak si bez vajíčka neviete svoje cesto predstaviť, tak použite len žĺtko, inak vám stvrdnú okraje pirohov.

Pracovný postup: 

Ako prvé uvarím pár malých zemiakov v šupe. Keď vychladnú, pustím sa do prípravy cesta. Na dosku nasypem múku, do stredu urobím jamku, nalejem do jamky studenú vodu a začnem miešať. Najprv prstami, neskôr celou dlaňou. Vodu dolievam postupne a na tvoriacu sa hrudku cesta opatne nabaľujem múku z kôpky, ako keď sme robievali v detstve snehuliaka. 

Cesto je hotové vtedy, keď na doske neostala žiadna múka, keď je pružné na dotyk a nie je lepivé, ale nesie byť ani tvrdé. Malo by byť ako príjemne rozmäknutá plastelína pripravená na formovanie. Cesto odložím do vrecka alebo pod utierku a nechám oddychovať. Ak mu doprajem tak pol hodinku oddychu, dôjde k procesu, výsledkom ktorého je pružné a nelepivé cesto.

Kým cesto oddychuje, pripravím si plnku. Ošúpem zemiaky, popučím ich vidličkou a pridám bryndzu. Osobne mám najradšej pomer 1:1. Ak dáte zemiakov viac, tak to nie je na škodu. Ich úlohou je vstrebať vodu a spevniť mäkkú bryndzu, z ktorej by ste inak po uvarení mali taveňák.

Postavím na pec hrniec s osolenou vodou a pustím sa do prípravy pirohov samotných. Cesto rozvaľkám natenko, nie ako na rezance, ale určite nie viac ako na 2 mm. Netreba ani veľký. Obvod pohára, pretože pirohy pri varení ešte narastú. Plnky treba dať radšej viac ako menej, pretože pri tom raste pirohov sa vám môže stať, že naraz budú akoby prázdne. 

Ak máte cesto dobre odležané, nebude problém ho natiahnúť podľa potreby a dôsledne ho zlepiť. Kto chce a stíha, môže okraj ešte ozdobiť vidličkou a kto má doma tú hračku na výrobu pirohov, môže ich robiť pomocou tej hračky. Ja osobne by som si nedala zobrať zábavu spojenú s prípravou ani za svet!

Hotové pirohy dajte to vriacej vody a chvíľu počkajte, než voda zase nanovo zovrie. Pomiešajte ich zľahka, aby sa neprilepili na dno a hrniec zakryte. Hotové budú do 3 – 5 minút, podľa toho koľko vody a pirohov ste dali. Bezpečne poznáte, že sú hotové, keď vyplávajú na povrch. 

Servírovanie: 

Horúce pirohy po vybraní z vody dávam do misy s masťou. Vegetariáni použijú maslo. Kto chce, môže si pirohy ešte poliať masťou a škvarkami. Ku omasteným pirohom pridám za lyžicu smotany a nasekanú pažítku, bez tej to nie je ono.

Ak sa pýtate, ako si poradím v zime, tak vám musím prezradiť, že pre mňa sú pirohy sezónnou záležitosťou a jedávam ich len na jar a v lete. Výrazná chuť bryndze a pažítky je pre mňa skrátka jednou z chutí, ktoré sa mi spájajaú s týmito ročnými obdobiami.