Zaváraná baza čierna

Čas čítania: 3 min.

Koncom jari som nazbierala voňavé kvety bazy čiernej na čaj a zaprisahala sa, že tento rok ma už od zberu plodov koncom leta nezastaví nič. Vždy som chcela ochutnať likér, víno alebo aspoň lekvár alebo čokoľvek z týchto krásnych bobuliek. Moje odvážne plány narážajú len na jedinú vec, a tou je strach z divočiny. Našťastie, pár kriakov rastie aj u nás spoza plota, a tak som jastrila očami, kedy budú bobule pripravené na zber. Kto si počká, ten sa dočká a dočkala som sa aj ja. Bobule som nazbierala a nastala otázka, čo teda s nimi urobiť. Veľa ich nebolo a hlbšie do lesa som si sama netrúfla.

Ako na zavolanie som našla článok s receptom na horčicu z čiernej bazy. Rozhodla som sa, že si ju vyrobím, a ak sa podarí, použíjem ju neskôr ako prísadu do cibulády.

Bazová horčica:

  • 1 lyžicu horčičných semienok zaliatá 100 ml octu na 24 hodín, potom rozmixovať a pridať ešte 100 ml octu
  • 500 g bobulí zahriať v rendlíku
  • Pridať 1 nadrobno nakrájanú cibuľu
  • Pridať hrsť okvetných lístkov kapucínky väčšej, zvitok škorice, päť klienčekov, lyžicu cukru a variť kým cibuľa nezmäkne
  • Odstaviť, nechať vychladiť, vliať rozmixované horčičné semienka, premiešať a dochutiť soľou
  • Uzavrieť do sklíčka a držať v chladničke, trvácnosť 1 mesiac

Recept som, ako inak nedodržala, tentokrát z objektívnych príčin. Nemala som okvetné lístky kapucínky a nechcela som pridávať cibuľu do bazového konfitu, pretože som jednak chcela ochutnať, ako chutí baza a, ako som spomenula, konfit je určený ako príchuť do cibulády, takže načo nosiť drevo do lesa.

Bazová horčica spoza plota:

  • 1 lyžicu horčičných semienok zaliatá 100 ml octu na 24 hodín, potom rozmixovať a pridať ešte 100 ml octu. To mixovanie teda nič moc, ale v konečnom dôsledku to nevadí, pretože máme radi chrumkavé semienka prevarené v nátierkach
  • 500 g bobulí zahriať v rendlíku – bez problému, ohrievala som, kým nezačali praskať, ako kázal pôvodný recept
  • Z pôvodného receptu som pridala len zvitok škorice, päť klienčekov, lyžicu cukru a rozmixované semienka; soľ tiež nie
  • Varila som kým nezhustla približne ako džem
  • Vložila som do pohára a dunstovala

Nasledujúcich niekoľko dní pršalo, mali sme aj obrovskú búrku s krupobitím a popadali zase nejaké stromy, takže na zaváranie nebol čas. Po niekoľkých dňoch som s napätím otvorila fľašku a degustovala. Farba mi pripomína hromadu českých granátov, môjho obľúbeneho šperku.

Chuť sa mi bude opisovať oveľa ťažšie. Aha, mám to. Je to bazová chuť. Pikantná kyselinka, trošku trpká, trošku sladká, jazykom som ju bobule pučila na podnebí ako kaviár a hovorila som si, aká je to dobrota, či to nie je škoda do cibulády.

Veru, najradšej by som to ujedala samotné, možno k nejakému kvalitnému syru a domácim sušienkám. Neostáva mi teda iné, len prehovoriť môjho muža, aby mi robil tak na hodinu ochranku v lese, ja by som s radosťou ešte pár strapcov obrala a zavarila. Obávam s totiž, že tento experimentálny pohárik je už teraz je poloprázdny, a to si hovorím optimista.




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *