Stratégie a operatíva spoza plota

Čas čítania: 3 min.

Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa. Ani ja som si ešte celkom neodvykla od pochabých teórií, excelu, merania a hodnotenia toho aj onoho. Po rokoch práce zameranej na výkon a produktivitu, meranej a reportovanej v úhľadných tabuľkách, stále niečo analyzujem, plánujem a kalkulujem. Výdavky, príjmy, zostatky, náklady, zisky, hodiny a čo ja viem čo ešte.

Hovorím vám to potichu, ale naozaj zodpovedne zapisujem, koľko sme už doteraz minuli za rôzne semienka, kedy sme ich vysiali, koľko hodín sme strávili rýľovaním, koľko výsadbou čoho. Zemiaky sme vysadili za hodinu, ďalšiu hodinu nám trvalo vysiať mrkvu, cibuľu, petžlen, cvikľu a hrach. Práve som si spomenula, že som zabudla stopovať čas, ktorý som strávila výsadbou čučoriedok a brusníc. Možno som na dobrej ceste ku normálnosti.

Inak ale zapisujem spotrebu benzínu do strojov a spotrebovanú elektrinu. Zapisujem, kde sme čo kúpili a zapisujem ako semienka vzklíčili. Ak bude úroda, zapíšem si to tiež, aby sme vedeli, ktorí výrobcovia majú kvalitný tovar a ktorým sa vyhnúť.

Kde je nejaká gazdovská romantika? Zasnené pohľady do modrého neba, ktorým sa preháňajú šľahačkové biele kopčeky oblakov? Vôňa trávy, chladný vánok od lesa a hlt žinčice na osvieženie? Cvendžanie kosy, zvonce oviec na paši, bzučanie včiel?

Napríklad ešte sme len nahádzali zemiaky do vyhĺbených jamiek v prvej hriadke, a ja som už mala spočítané, že pri výnosnosti minimálne 1 kg z jednej rastliny by sme sa mali dočkať úrody približne metráka zemiakov, teda presnejšie povedané trikrát tridsaťpäť rovná sa stopäť kíl. Tu ale počítanie vôbec nekončí! Môžeme napríklad vypočítať, ako dlho nám toto množstvo zemiakov vydrží, ako často ich budeme budeme musieť zjesť, rozdať alebo predať. Odložte kalkulačky, ja som už vyrátala, že ak šťastlivo dorastú, mali by sme jesť dve kilá zemiakov týždenne. Každý týždeň.

Potom si spomeniem na všetky filmy, seriály a rodinné ságy, ktoré som kedy videla a hovorím si, že oni tie knihy majetkov zemepáni a šľachta neviedli len tak z pasie. Zapisovali hektáre lesov, počty stromov, zvery; hektáre polí a čo kde rastie, koľko sa urodilo, kam čo predajú a zakoľko. Fíha, veď ja som vlastne zemepánka! Teda, to len keď si sadnem za excel, inak som záhradníčka amatérka s nadšenými víziami, ktoré mi v praktickom živote vôbec nepomáhajú, skôr naopak.

V praktickom živote namiesto rozvíjania vízií a kreslenia myšlienkových máp presne plánujeme. Počasie sledujeme dôslednejšie ako dovolenkári pred objednaním zájazdu. Priebežne doľaďujeme a dohadujeme, kto čo má vybaviť,  čo treba urobiť, čo sa musí stihnúť, čo sa nebude dať robiť v ktorý týždeň. Chlapské práce vonku, môj týždenný nákup, upratovanie a varenie sa striedajú s vonkajšími prácami v rytme svetla a tmy.

Dlhodobejšie plány sa týkajú pomerne náročných úprav, na ktorých priebehu, a vlastne ani výsledku, sa nevieme s mojim mužom dohodnúť. Počas slnečných popoludní nás najčastejšie nájdete mávať rukami na dvore.

„Pozeráš sa?“

„Hej.“

„Tak aha …“, a tisíca repríza pantomímy vo voľnom štýle môže začať. Pobehujem okolo zatiaľ neviditeľných budúcich schodov a múrov a ukazujem, kde budem mať špajzu na zaváraniny a sušiareň na bylinky a pracovňu a letnú kuchyňu a letnú terasu pre návštevy.

„Najprv dáme novú strechu“, zahlási môj muž a celý môj perfektne vystavaný dom snov sa rozplynie ako ranná para na poľami.

Jarné slniečko ešte len začína hriať, a môj muž už myslí na zimu, dokonca už začal aj s prípravou dreva. Cítim sa ako zamestnanec reklamnej agentúry, ktorý v auguste vymýšľa vianočné slogany. Ale drevo potrebujeme aj na leto. Veď začína čas grilovačiek, opekačiek, varenia gulášu a posedávania s priateľmi. Čas, kedy sa kalórie, promile, decibely, spomienky, zážitky a počet slov za minútu násobia čistou radosťou a smiechom.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *