Rušný začiatok leta spoza plota

Leto nezbedne strká svoju strapatú hlavu so širokým úsmevom do dverí a nahlas sa smeje ruchu, ktoré spôsobilo. My lietame hore – dole tu s priesadami, tu so zeminou, fúrikom a nespočetnými krhľami vody nespočetné kilometre do strmého kopca, kde sú uvelebené naše dve roličky. Namiesto elegantného jarného valčíka sme sa pustili do rezkého čardášu, v ktorom sa rýchlym tempom striedajú sadenie, polievanie, plenie, polievanie, plenie a zase čosi iné, napríklad olamovanie zálistkov. A tak ďalej a tak dookola. Ja si ešte stále pletiem kroky a rytmus, robím na záhrade školácke chyby, ktoré budem môcť napraviť najskôr o rok, v novej sezóne. Dokonca, v istom momente som už bola tak unavená a zadýchaná, že som skrátka prestala riešiť čo s čím sadiť a čo nie, hlavne nech je to už v zemi.

Nedávno sa mi zase pri vytrhávaní buriny túlali myšlienky a spomenula som si, aká som bola na jar hrdá na svoje rýľovanie. Pritom to bol len začiatok, nevinná rozcvička na zahriatie pred naozajstnou prácou. Podľa mňa vypestovať dostatočné množstvo zdravej zeleniny je tak náročné, že si nijako neviem vysvetliť, prečo pán Boh neprijal Kainovu obeť – plody zeme.

V horúcom dni som aj v duchu šomrala zohnutá nad záhonom, prečo len sú tie rastlinky tak tvrdohlavé a tlačia sa všetky práve tam, odkiaľ som ich už vytrhala. Lúky okolo sú veľké dosť! Ale nie, rastliny sú predátori a sebecky zamerané len na prežitie vlastného druhu, čo je biologicky normálne. Preto kvety krásne hustnú, keď ich ostriháme. My máme radosť z kytice, oni si vytvoria nové kvety a semienka.

Zistila som aj, že práca na záhrade ma síce príjemne unaví, ale neupokojí, skôr naopak. Teda, kým pracujem, som ponorená do práce a je to super. Ale potom si vždy uvedomím nekonečnosť celého cyklu, ako všetko do všetkého zapadá a ako nikdy nebude všetko hotové a pokoj je ta-tam. Na jednej strane namáhavo polievame, aby rástla zelenina, na druhej strane si tým vyrábam prácu na ďalšie dni, lebo vodička sa páči aj burine. Ďalej zisťujem, že práca je hotová, keď je hotová, nie po hodine, dvoch, troch. Dĺžka času strávená prácou na záhrade môže súvisieť s výsledkom, ale aj nemusí; sú práce piplavé, pri ktorých nie je vidieť výsledok okamžite, alebo výsledky ktorých nie sú prvoplánovo ohurujúce. A sú práce krátke, nárazové, ktorých výsledok urobí ohromný dojem. Každopádne, na záhrade nie je nikdy záverečná a neoplatí sa odkladať prácu na neskôr.

Predletné týždne sú zároveň obsypané kvetmi, liečivými bylinkami, ktoré ak nenzabieram teraz, tak zase až o rok. Naliehavosť času ma vyháňa s nožnicami a košíkom na lúky a do lesa. Veronika, agátové kvety a kvety žltej hluchavky sú už uskladnené, prvá várka materinej dúšky, baz a kuklíka tiež. Nazbierala som aj ríbezľové a lieskové listy. Mätu a medovku strihám a suším priebežne spolu s ligurčkem, zatiaľčo na záhone vyrašili nechtíky, harmanček a saturejka, o pár dní vybehne aj rebríčke, ľubovník a iné poklady. Zatiaľ všetko skladujem oddelene, neskôr budem miešať čajové zmesy na jeseň a zimu. Ak bude o čo sa podeliť, dám vedieť.

V prestávkach medzi čardášom chodievame do práce a ja na cestách čítam knihy, na ktoré by som inak nemala čas, a asi ani silu. Až sa zase tempo spomalí, pošlem vám pár tipov na moje najobľúbenejšie knihy, možno sa budú páčiť aj vám. Priznávam, stále ma ešte mátajú predstavy ako si podvečer rozložím šijací stroj a niečo pekné si ušijem alebo aspoň uháčkujem kabelku na kúpalisko. Faktom ale je, že vstávam aj spať chodím so sliepkami a nenudím sa ani sekundu. Ale čo tam po šití a háčkovaní, ani na kúpalisko sa asi nedostanem. O týždeň zahajujeme druhú rekonštrukciu interiéru. Teším sa ako malé decko na novú kuchyňu a jedáleň!

Mám rozpísaných asi sedemnásť (!!!) bylinkových konceptov na články a niekoľko receptov. Zatiaľ som však rada, že stíham popri práci robiť aspoň to, čo je nutné. Možno aj preto premýšľam, že písanie nanejaký čas nahradím videoblogmi. Dokonca som už vyhrabala aj kameru, jeden obrázok vraj povie viac ako tisíce slov. Áno? Nie? Čo poviete?

Aj vinič si to rozmyslel a napriek mojim predpovediam sa rozzelenal
Po zbere byliniek
Fazuľa sa prediera na svetlo
Nátržník strieborný
Zemiačisko plné zemiakov. Dúfame
Materina dúška
Načo sú mi činky, keď môžem nosiť vrchovato naložené 15 litrové lavóre so zeminou?
Hore schodami pod kopcom, smer zeleninové hriadky
Kváskový chlieb spoza plota

Aby sme nemuseli v tomto teple každý deň kúriť v peci, varím a vypekám chleby raz – dvakrát do týždňa asi tri hodiny. Tento mimoriadne efektívny spôsob prípravy stravy ma tak teší, že som sa rozhodla podeliť sa nielen o moje obľúbené recepty, ale aj o fígle, ktoré mi pomáhajú zosúladiť všetky tieto moje práce tak, aby mi ostala aj chvíľka času na pohár vínka spoza plota alebo v pivnici. Ale vraj má tento týždeň pršať, takže istá šanca, že ešte niečo napíšem tu je. A keby nepršalo, tak aj naďalej nájdete rychle správy spoza plota na našom facebooku a u mňa na instagrame. Pridajte sa medzi odoberateľov!



P.S.: Ak chcete vidieť viac fotiek a priebežne sledovať, ako sa nám darí, sledujte našu fb stránku alebo môj instagram. A nehanbite sa nám napísať ?

FB  Instagram_App_Large_May2016_200 icon-email-circle spolupraca_spozaplota


Prečítajte si viac príbehov a receptov!

Prvý rok spoza plota. Čo všetko sa zmenilo | Príbehy spoza plota | Recepty spoza plota

2 thoughts on “Rušný začiatok leta spoza plota

  • 11/06/2017 at 9:29
    Permalink

    Tento blog ma zaujal hlavne kvôli tomu, že aj ja sa chystám urobiť ten istý krok, ktorý ste urobili vy. Len neviem, keď to tu tak všetko čítam, či už nemám na to veľa rokov, ako dlho ešte budem v mojom veku vládať robiť okolo domu a záhrady 🙁
    V týchto dňoch som tiež riešila názov jednej rastliny. Ak chcete vedieť, o ktorú sa jedná, kuk na môj blog.

    Reply
    • 11/06/2017 at 12:31
      Permalink

      Zdravím vás Danka, ďakujem za návštevu 🙂 Držím vám palce do nového dobrodružstva. Nebojte sa – stačí si zobrať záhradu primeranú svojim silám a časovým možnostiam. My už tiež plánujeme s výhľadom na obmedzenia vyplývajúceho z vyššieho veku, ktorý nás – dúfam – neminie. Je to veľmi dobrá téma aj na článok, aj na zamyslenie, často sa o nej s manželom bavíme, čo budeme vládať robiť a čo nie, ako to zariadime. Pozorujeme starších záhradkárov a ja osobne som si všimla, že pracujú možno pomalšie, ale vytrvalejšie a ich záhrady sú jedna nádhera. Takže to nevzdávame. Idem prelúskať váš blog, ďakujem za odkaz 🙂

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *