Zimný sedliacky koláč

Čas čítania: 3 min.

Pravidelne koncom januára mávam pocit, že Vianoce boli niekedy strašne dávno, a zima nikdy neskončí a tráva sa už nikdy nezazelená. Chladný vzduch a veľmi pomaličky sa predlžujúce dni pôsobia na mňa ako prírodné depresívum, ktorému sa síce nepoddávam, ale ani s tým nebojujem. Dni nechávam plynúť v povinnostiach a príjemnostiach, pracujem, oddychujem, oddychujem a oddychujem.

IMG_1261V  hmlistých studených dňoch nie je lepší liek proti “winter blues”, než dobré jedlo. Pravdaže, čím hutnejšie, tým lepšie, pretože len pariaci sa tanier poctivej domácej polievky, vôňa uvarených zemiakov, kapusty či mäsa majú silu nadvihnúť tú ťažkú perinu ospalosti, ktorá ma zavalila. No a pravdaže koláče.

 Nič studené. Nič šľahané, ľahké, vzdušné; nič, čo sa nedá poriadne chytiť tak, aby sa to nerozmrvilo v zmrznutej ruke, keď prídem zvonku. Chce to skrátka poctivý koláč z domácej produkcie. Koláč, ktorý vonia na celú chalupu. Ten dnešný vonia okrem iného škoricou, ktorá je vždy a za každých okolností spoľahlivým zlepšovačom nálady.

 Na sedliacky koláč potrebujete:

  • 400 g hladkej múky
  • 350 g uvarených zemiakov
  • 1 vajce
  • 1 prášok do pečiva
  • 1 vanilkový cukor
  • 50 g práškového cukru
  • 250 g Hera (ja som použila maslo)

 Plnka:

  • 2 poháre postrúhaného jablka
  • 2 PL medu
  • 2 KL mletej škorice
  • 100 g hrozienok
  • 3 pl rumu

 Takto sa koláč podarí

Múka môže byť aj špaldová alebo celozrná, prípadne si namiešajte v pomere 1:1 s vaše obľúbené múky. Zemiaky uvarte v šupke, nechajte trochu vychladnúť, ošúpte a postrúhajte alebo popučte vidličkou. Záleží, aké hladké cesto chcete mať.  Všetky suroviny na cesto zmiešajte, najlepšie rukou, hoci je to troche zaberačka, cesto je tuhé. Dajte ho ešte oddýchnuť do chladničky na pol hodinku a potom si ho rozvaľkajte na veľkosť plechu. Nepoužite ale celé cesto, nechajte si približne ¼ na pásiky, ktoré jednoducho vyšúľate v ruke a potom uplácate na vrch koláča ako mriežku.

Cesto preneste do plechu, mne vyšlo aj na okraje pekne, naukladajte plnku, zarovnajte trochu a ozdobte mriežkou z cesta.  To nič, ak by sa vám trhalo, ono sa zase aj pekne spája, takže ho v plechu, ktorý ste pravdaže vymastili olejom a vysypali múkou, môžete pohodlne uťapkať. Prekvapilo ma, že cesto pri pečení dosť narástlo, takže nabudúce ho určite skúsim vyvaľkať natenšie. Našťastie, toto nie je žiadna našľahaná fiflena z cukrárne, ktorá sa zrúti po prvom zapichnutí vidličky, ale poctivá sedliacka dobrota, takže nejaké tie nedokonalosti jej radi odpustíme.

Experimentálne okienko

Rum a hrozienka som ja vynechala, skôr som rozmýšľala o orechoch, ale nechcelo sa mi ich čistiť. A priznávam sa, že tentokrát som recept nedodržala ešte viac ako zvyčajne. Nepoužila som totiž jablká, už ich máme len pár a je mi ľúto ich dať do koláča. Čoho však máme veľa – a to nie je sťažnosť – je tekvica. A tak som použila tekvicu, veselú oranžovú, voňavú, ktorá čakala na svoju príležitosť v mrazáku od leta.

Pravidelná dávka dopingu je teda pripravená, môžme sa uvelebiť k našej obľúbenej detektívke a tešíť sa, že zajtra slniečko zapadne zase o dve minúty neskôr. Je to na dobrej ceste!




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *