Recept na veľmi rýchle sedliacke gazpacho

Čas čítania: 4 min.

Na stránkach tohto blogu ste už mohli nájsť recept na sýty sedliacky koláč aj na polievku najlepšiu na svete. To boli zimné recepty, s ktorými som mala čas hrať sa počas studených a tmavých dní. Jar však už postáva vo dverách a čaká, kým dorýľujeme a pohnojíme zem, vysejeme semienka do minimpareniska a vypraceme všetko to, čo už nebudeme potrebovať. A tak finišujeme prejarné prípravy a tešíme sa z každého slnečného dňa, ktorý strávime vonku.

Počas zimy som vypekala koláče čokoládové aj makové, tvarovohové aj orechové a hýbala som sa, len keď som musela ísť pre drevo. Skrátka, hybernovala som. Potom som v záhradnictve kúpila 50 litrov substrátu a zistila som, že vyniesť ho po našej kľukatej cestičke je trochu ťažšie ako som si pamätala. Zvládla som to, ale uvedomila som si, že s kondičkou na tejto úrovni budem mať už o pár týždňov problém. Zaprisahala som sa, že naozaj začnem cvičiť, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a zase som nemusela, lebo som sa pustila do rýľovania. Dnes už je všetko v poriadku, svaly si spomenuli na ich hlavnú náplň práce a 10 kíl zemiakov na sadenie som vyniesla v ľavej ruke, zatiaľčo v pravej som niesla 5 litrovú bandasku s benzínom do kosačky, 2 kilá zemiakov na varenie a tašku s nákupom.

Neverili by ste, ako strašne človeku vytrávi počas rýľovania. Je naraz smädný aj hladný, chce sa mu spať a dať si pohár vína, a to všetko hneď. Teda aspoň u mňa je to tak. Keďže môj muž aj ja sme pracovali vonku do zotmenia, nikto v peci nezakúril. Kým by sme zakúrili a kým by som niečo uvarila, tak by som aj napriek hladu zaspala. Aj tak som nevedela čo chcem jesť a hlad som mala taký, že sa mi tmelo pred očami. Keby som tak aspoň mala navarenú polievku! Hoci aj zmrazenú alebo wifon!

Ľudský mozog je neuveriteľne tvorivý, keď ide o život alebo o pohodlie. Z prapamäte vyhrabal slovo gazpacho, vraj studenú polievku. V živote som to nejedla ale vraj ju netreba variť. Najlepší kamarát každého kuchára – google – ma hneď aj potešil, že sa až tak veľmi nemýlim, hoci recepty, ktoré som však našla, boli akosi komplikované.

  • 1 kg paradajky
  • 1 ks cibuľa
  • 200 g sladká červená paprika
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 600 ml kurací vývar
  • 75 ml olivového oleja
  • 4 polievkové lyžice vínneho octu
  • 2 polievkové lyžice citrónovej šťavy
  • ½ šalátovej uhorky
  • 1 farebná paprika
  • Soľ, mleté čierne korenie

Optmizmus ma prešiel, pretože okrem olivového oleja, cesnaku, soli a čierneho korenia som z týchto surovín nemala doma nič. Jedine, že … veď v lete som zavárala lečo! A lečo to sú paradajky a papriky. A keď ich rozmixujem, tak to bude polievka a hotovo. Ak to nevyjde, tak aspoň budem vedieť, že to nefunguje. Ako som sa rozhodla, tak som urobila.

O pár sekúnd som si už pochutnávala na sviežej polievke a zahryzovala ku nej krajec čerstvého chleba s maslom.  Ubezpečujem vás, že v živote som nejedla chutnejšiu polievku! Lečo bolo tak skvelé, že som polievku nepotrebovala ničím dochutiť, len som pridala kvapku olivového oleja. Svieža harmónia chutí paradajok a paprík, zľahka osolených a voňajúcich klinečkmi bola dokonalá. Od leta mali šťavy dosť času sa premiešať a spojiť do tak výborného celku, že skrátka nemám viac slov. Možno to znie prehnane, ale ja som ešte v živote nemala domáce lečo, tak sa radujem ako malé decko.

Mimochodom, s lečom sme si k sebe hľadali cestu dlho. Počas detstva patrilo medzi moje hororové jedlá. Prvýkrát som ho zjedla naozaj schuti, keď sme sa premrznutí a vyhladovaní vrátili z akejsi exkurzie. Vyhriata školská jedáleň sa mohla premenovať na raj na zemi. Jediné jedlo, ktoré ešte podávali bolo lečo, a ja som zistila, že to je vlastne mimoriadne chutné jedlo.

Naše lečo sme zavárali koncom augusta, keď nás navštívila kamarátka Evka, ktorá mi pomohla pokrájať tie kilá paradajok a paprík. Ja som sa rozhodla pre najjednoduchšiu veriu leča, pretože v jednoduchosti je krása. Takže sme nakrájali, osolili a zmiešali:

  • 10 kg paradajok
  • 6,5 kg paprík

A to je všetko. Cibuľu ani olej, ako radia niektoré recepty, som nepridávala, ani som zeleninu pred nakladaním nepodusila. Cibuľu som vynechala pretože som sa bála, že prerazí ostatné chute a okrem toho, vždy môžem nasekať pri varení čerstvú cibuľu ako základ hocijakého jedla. Olej zase zvykne časom zatuchnúť, nechcela som riskovať, že toľko práce a zeleniny by vyšlo nazmar.

Paradajky s paprikami sme osolené natlačili do pohárov a nechali odpočívať pár hodín, aby pustili vodu. Do pohárov sme vhodili aj klinček alebo dva. No a išli sme na výlet. Po návrate sme lečo dali sterelizovať a popíjali sme naše posledné vínko sezóny 2015. Oboje sa vydarilo.

No a to je teda môj recept na gazpacho. Jednoducho rozmixujte fľašu domáceho leča ponorným mixérom ako ja a zjedzte. Ak budete túžiť po zmene, môžete si polievku ohriať, môžete pridať smotanu, posypať ju čerstvým mletým čiernym korením a parmazánom alebo ju vliať do pecňa chleba a horúcu zasypať postrúhaným syrom. Dobrú chuť!



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *