Prvá zima spoza plota prišla nečakane a priniesla nečakané problémy. Nevedeli sme, že sa presťahujeme a že neviem kúriť v peci.
Príchodu zimy predchádzalo jesenné vinobranie. Pozbierali sme strapce hrozna, ktoré sme pomleli a vylisovali. Chuť čerstvého muštu bola neopísateľná a môj muž chránil vylisovanú šťavu nielen pred osami, ale aj predomnou. Na konci dňa bolo budúce víno v demižónoch v pivnici, ktorá po rokoch zase raz začala slúžiť svojmu pôvodnému účelu. My sme sa pobrali domov, do mesta.
Skúsime a uvidíme
Bol september, a zamestnávateľ môjho muža konečne stanovil termín ukončenia prevádzky. Takže od decembra nebudeme viazaní na Bratislavu. Môžme žiť kdekoľvek! Tak prečo nie v našom viničnom domčeku, ktorý sa nám podarilo, zhodou náhod, práve zrekonštruovať? Veď je priam pripravený na nasťahovanie.
“Čo keby sme skúsili predať byt?”
“Skús”, odpovedal manžel, ktorý nie je flegmatik.
A tak som skúsila. Nečakala som, že prvý záujemca na seba nenechá čakať ani dva dni. Takmer okamžite sme sa dohodli a spustil sa kolotoč aktivít, ktoré mi riadne narušili už beztak hektické obdobie. Kým som lietala z roboty do roboty, prebiehali formality – plyn, elektirna, notári, banky … Jedno šťastie, že som na mnoho úkonov mohla splnomocniť našu právničku, ktorú by sme vyvážili zlatom.
A potom som dostala od banky najkrajší list v živote: Zostatok hypotekárneho úveru je 0,00 eur. Dlho som sa však rozplývať nemohla, čakala ma úloha zbaliť všetky naše veci, nájsť sťahovaciu firmu a presunúť všetky naše pozemské statky o 200 kilometrov ďalej. A to nie hocikedy, ale do týždňa.
Sťahujeme sa
Je priam neuveriteľné, koľko vecí sa v domácnosti vynorí pri sťahovaní. Najmenej starostí bolo s knihami, tých bolo síce najviac, ale aspoň bolo jasné, že sú to knihy a stačí ich ukladať do krabíc bez rozmýšľania, čo s nimi. Naopak najhoršie bolo balenie kuchyne. Keď som po troch dňoch objavila v polici zabudnutú ešte jednu kávovu súpravu, mala som sto chutí ju hodiť rovno do koša, ale premohla som sa a všetky tie miniatúrne moka šáločky a tanieriky som so zaťatými zubami balila po jednom do novinového papiera a vložila do krabice, kde ešte bolo miesto.
Pri balení oblečenia som úspešne vyhodila asi dve alebo tri vrecia roky nenosených kusov, topánky, ktoré už roky čakali na opravu, záclony, závesy a koberce tiež poputovali do zberu. Ešte horšie to bolo s nábytkom, keďže na chalupe sme už mali dva rozťahovacie gauče a stoly, a teraz k ním mali pridať ďalšie tri sedačky a stolíky. Ono sa to nejak utrasie, utešovali sme sa.
Vyhodiť alebo nechať? Presťahovať a darovať!
Nevedela som sa odpútať ani od mojich obrazov, ktoré od presťahovania ležia a plesnejú v pivnici; od krabíc plných hobby potrieb ako farebný papier, fixky, štetce, farby, žehlička a vosk na enkaustiku a iné užitočnosti. Dekoratívne drobnosti som nafotila na predaj, ale tak sa mi na tých fotkách páčili, že nám zavadzajú dodnes.
Poznámka po 6 rokoch: Tie obrazy sme po rokoch museli spáliť, naozaj splesneli. A hobby potreby? Tie som odniesla do miestnej charity, ktorá podporuje aj rozvoj umeleckých zručností detí zo znevýhodneného protredia. Charite som darovala aj niekoľko čajových a kávových súprav, aj tie dekoratívne drobnosti. Dokonca som prvýkrát v živote s pocitom spokojnosti a naplnenia darovala miestnej knižnici toľko kníh, že pri počítaní nemohli uveriť vlastným očiam. Ďalšie desiatky kníh som popredala a darovala kamarátkam a známym. Knižica je však stále plná.
Obrovské sťahovacie auto bolo plné od hora dole. Mládenec, ktorý bol šéfom sťahovacej firmy a šoféroval, hulákal a pokrikoval od rána do večera tak, že som na konci dňa bola zrelá na panáka. A veru som si aj dala. Druhého som potrebovala keď som zistila, že napriek obrovským písmenám “SKLO – KREHKÉ!” a “KNIHY – ŤAŽKÉ!” odborníci na sťahovanie uložili krabice s knihami na krabice s porcelánom, ktorý prežil len zázrakom.
Teplo nového domova
Od uverejnenia inzerátu do dňa, keď som zúfalá stála v zapratanej chalupe ubehol mesiac. Začala sa druhá fáza pekla. Vybaliť, nájsť kde je čo a zariadiť náš nový domov. Ak hovorím o pekle, tak to najmä preto, lebo dovliecť všetky gauče z bratislavskej obývačky ku dvom už kúpeným gaučom v domčeku sa ukázalo ako pekelne hlúpe. O prebytočných stoloch a stolíkoch ani nehovorím. Keby som tušila, aký problém bude o niekoľko rokov neskôr zohnať dobré matrace na posteľ, tak radšej by sme vzali tie. Veľmi neprezieravo sme ich vyhodili ako staré, ktoré teda neboli staré ale ani nové … no peklo.
Neskorá jeseň bola našťastie teplá, ale v novembri som už začala používať našu piecku. Nikdy som v peci nekúrila, takže som si užívala nový rytmus dňa. Rozkúriť pec, uvariť si raňaky, kávu, nakŕmiť kocúra, ktorý sa k nám zatúlal a o deviatej sa pustiť do práce.
Všetko by bolo v poriadku, keby pec kúrila tak, ako mala a keby som ja vedela ako v nej správne kúriť. Ja som vlastne ani nevedela, že kúriť treba vedieť.
Náš murár vyhodnotil preveril celý systém komínov a kvalitu dreva. Komín bol príliš krátky a drevo … radšej ani nenapíšem aké, to by ste mi aj tak neverili.
A tak sme zase raz nakúpili tehly. Kvôli nedostupnému a členitému terénu som ich ručne prekladala cez pracovné prestávky z dvora, kde ich vyložili, na terasu. Potom ešte z terasy ku stene. A od steny na strechu. Tehál bolo 130, každá vážila tri kilá a každú som vzala do rúk trikrát. Ale oplatilo sa. Piecka konečne hriala bez toho, aby bola kuchyňa plná dymu.
Krst ohňom
Jedna vec bola mať teplo, čosi iné však bolo varenie na ohni. Uvariť čokoľvek trvalo trikrát tak dlho ako na elektrickom sporáku. Na druhej strane, pripúšťam, ešte nikdy som nejedla tak skvelé pečené mäso ako to, ktoré po pomalom pečení v hlinenom hrncie ostávalo krásne šťavanaté.
Bohvieakou tpezlivosťou však obdarená nie som, a raz sa mi to skutočne nevyplatilo. Vyškvarila som kačaciu masť a zo škvariek som sa rozhodla upiecť pagáče. Po hodine som nakysnuté úhľadné štvorčeky naukladané na plechu vložila do pece. Asi po hodine ma prestalo baviť ako pomaly ide pečenie a rozhodla som sa trochu pomôcť ohňu horieť.
Z pece vyšla rana ako z dela, vyšľahol oheň a ja som sa ocitla v druhej izbe. Pár sekúnd mi nedochádzalo čo sa stalo, ale smrad z horiacich vlasov ma vrátil do reality. Niekoľko ďalších hodín som presedela roztrasená na balkóne, kde mi chladný vzduch a vo vode namáčaný ručník chladili tvár. Do zrkadla som sa odvážila pozrieť až po týždni, keď som vstala z postele.
“Táto príhoda ma vnútorne poznačila a zmenila”, povedala som svojmu mužovi po niekoľkých týždňoch, ktoré som okrem liečenia strávila aj dôkladnou sebareflexiou.
“Navonok tiež, odpovedal mi pohotovo a obaja sme mali pravdu.
Harmančekové obklady a kalciová mastička urobili svoje. Po mesiaci som už mohla zase chodiť medzi ľudí bez toho, aby som vzbudovala pozornosť. Našťastie v decembri jemne červené líca a nos neboli nápadné.
Vianoce
Hoci sme sa tešili na naše prvé Vianoce na chalúpke, ako každý rok, ani teraz sme neodolali vábeniu termálnej vody na našom obľúbenom kúpalisku. Potrebovali sme si oddýchnuť po roku plnom zmien a naviac, tradícia je tradícia. Na poslednú chvíľu sme si zarezervovali ubytovanie v penzióne Limbový dvor priamo vo Vrbove, zabalili naše prvé zaváraniny Spoza plota pre rodinu a vyrazili sme na cestu.
Zažili sme pravé goralské Vianoce so skvelými hostiteľmi. Nikdy nezabudnem na predvianočný večierok, plný hudby, tanca a samozrejme aj pijatiky, spevu a rozhovorov takmer do rána; na jazdu kočom ťahaného krásnou bielou kobylou Zuzou a na čarovnú atmosféru štefanskej vysviacky príbytku miestnym kňazom. Dodnes nás baví aj spomienka na to, ako sme v decembri obedovali v kolibe na kúpalisku oblečení v plavkách a v reštaurácii hrala “Tichá noc” a iné vianočné piesne.
Prejedení, pribratí, napakovaní jedlom a koláčmi sme sa po Vianociach vrátili domov. Privítalo nás blato a hmla a my sme sa uvelebili s krabicou koláčov, ktoré sme jedli od rána do večera, pred telku, kde sme si púšťali staré filmy a rozprávky. Keď skončil kolotoč návštev, pomaličky sme začali písať novú kapitolu nášho života. Vinohradnícky rok práve začal a vinič čakal na zimné strihanie.
Príbehy Spoza plota
Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si, ako náš príbeh začal a ako pokračoval.
A ako to všetko začalo? Snívanie o živote za vlastným plotom začalo túžbou po pokojnejšom živote. A možno aj živote, ktorý vonia a chutí pravdivejšie. Prečítajte si celý článok.
Novinky Spoza plota
Chcete viac takýchto článkov alebo receptov? Stačí sa prihlásiť na odber Noviniek a budete dostávať pravidelné sezónne recepty e-mailom! V novinkách nájdete recepty zo sezónnych surovín, gurmánske tipy na víno, a súhrny aktuálne publikovaných článkov na blogu Spoza plota. Jednoducho vám nič neutečie.
