Pikantná paradajková omáčka

Hoci koreňovej zelenine sa u nás nedarí, na nedostatok letnej zeleniny, typickej pre južné Slovensko, sa sťažovať naozaj nemôžme. Či už dopestujeme sami alebo dostaneme štedré nádielky od rodiny a susedov, paradajok a paprík máme od skorého leta do neskorej jesene veľa. Sú voňavé, sladké, no radosť sa do nich zahryznúť. Prvé plody chrúmeme ako králici, len tak, bez ničoho, a gratulujeme si ku rozhodnutiu odísť bývať z mesta do vinohradu spoza plota. Neskôr ich pridávam ku chlebom s nátierkami a mäsu, robím z nich šaláty a potom príde na rad zase raz zaváranie.

Na rozdiel od prvého roka, keď každé zaváranie bolo novým dobrodružstvom, už som trochu vytriezvela z idealizmu a zaváram, aby sme mali čo v zime jesť a aby sme nevyhadzovali zeleninu. Inak povedané, zaváram z povinnosti, ale ešte stále rada. Tento rok ako prvé skončili v kotlíku paradajky a parika. A nebola by som to ja, keby išlo všetko hladko podľa plánu.

Na začiatku zaváracej sezóny som si múdro zapísala na papieriky tri nové recepty: ajvar, ljutenicu a paradajkovú omáčku. Potom som si spísala na ďalší papierik súčty všetkých surovín na kilá s predstavou, že všetko v správnom pomere nakrájam, nakombinujem, ochutím, uvarím a zavarím. A ako to skončilo?

Išla som variť ajvar a spoľahla som sa na svoju pamäť. Namiesto 2 kg paradajok a 0,5 kg paprík som do kotlíka dala nakrájanú zeleninu v pomere 1:1. A tak vznikla luxusná paradajková omáčka, ktorú hneď aj testujem na domácich cestovinách a pizze. V kuchyni spoza plota bude taliansky týždeň. V každom prípade je táto omáčka tak skvelá, že sa hneď aj zahorúca delím o recept.

Recept na pikantnú paradajkovú omáčku:

  • 2 kg paradajok
  • 2 kg paprík (ja som dala červené)
  • 4 cibule (alebo jedna veľká)
  • 1 veľká cuketa (nemusí byť, ale potrebovala som ju spotrebovať)
  • 6 strúčikov cesnaku

Postup:

Zeleninu som nasekala na kusy. Nesnažila som sa o nejaké estetické miniatúry, vedela som, že vo finále varenia zmes aj tak rozmixujem ponorným mixérom. Zeleninu som dala do kotlíka na dvore a varila som na miernom plameni 3 hodiny. Zatiaľčo som si vychutnávala chorvátsku Graševinu, výborné vínko od kamarátov spoza plota, občas som budúcu omáčku miešala.

Keď bola tekutina redukovaná na primeranú mieru, rozmixovala som ju ponorným mixérom.

Potom som už miešala poriadne asi pol hodiny ešte. V tejto fáze už omáčka prská, špliecha a prihára, našťastie som mala veľkú varechu s dlhou rúčkou. Omáčku som varila do bodu, že keď so vybrala varechu z kotlíka a urobila po nej prstom čiaru, tak sa nezlievala ale ostala po nej jasná cestička.

Čo je ale na tejto omáčke dôležité? No predsa korenie! Tu je ťažké radiť, každému chutí niečo iné. Napíšem vám, čo som použila ja, vy pokojne vynechajte, pridajte, zvýšte alebo znížte množstvá podľa vlastných chutí.

Korenie:

– 8 práve dorastených chilli paprík zo záhonu
– 2 dcl cukru (po skúsenosti z posledného varenia by som dala polovičnú dávku. Môže byť aj cukor trstinový, ale potom by som dala ešte menej)
– 1 hlávka cesnaku (netreba lisovať, stačí hodit do zmesi celé strúčiky)
– Fenikel, čo sa medzi tri prsty zmestí
– Klinčeky (stačí 1 – 2 ks)
– Nové korenie, približne 5 guličiek
– Horčicové semienka, dvakrát čo sa medzi tri prsty zmestí
– Koriander, asi toľko, čo horčicových semienok
– Hrsť čerstvej saturejky nasekanej na kúsky, tá je super hlavne pre ľudí, ktorí majú radi vôňu ale nemôžu jesť čierne korenie
– 4 lyžice sušených chilli semienok
– 2 dcl octu – ale počas varenia som ešte prlievala, neviem koľko ho bolo nakoniec
– Soľ som pridávala postupne. Začala som 1 lyžicou a počas ochutnávania som prisypovala kým som nebola spokojná s výslednou chuťou.

V priebehu varenia ochutnávajte a dochucujte podľa potreby. Moja omáčka nie je až tak pikantná ako som myslela, že bude, ale to môže byť len naša vypestovaná odolonosť voči štipľavému. Asi by som mala otestovať omáčku trochu objektívnejšie, asi pozvem nejakých hostí. No a pravdaže, jej chuť sa určite zvýrazní skladovaním, takže každým mesiacom isto zvýšime jej pikantnosť.

A ešte pár tipov pre začiatočníkov

Ja som mala veľký problém ako naplniť poháre, keď som do nich prvýkrát nalievala horúci lekvár. Najprv som ich ťarbavo držala rukou obalenou utierkou, ale potom som prišla na to, že je pohodlnejšie liať omáčky a lekváre do pohárov zoradených na stole cez lievik. Jednak som sa nepopálila, ale hlavne som nemusela otierať závit, ktorý som inak chtiac – nechtiac vždy zababrala. Závit a okraje pohárov, ako skúsené zaváračky vedia, musia byť čisté, aby sa netvorila v pohári pleseň.

Ja som túto omáčku nesterilizovala varom, vždy keď môžem, použijem techniku, ktorá sa nazýva dunstovanie. Pevne zatvorené poháre otočím hore dnom na deku, ktorá je zložená tak, aby sa dali poháre zakryť. Vrchnáky sa do 12 – 24 hodín prichytia samé, hlavné je nehýbať pohármi počas chladnutia.

Mimochodom, po uvarení som na internete zistila, že som uvarila namiesto ajvaru salsu. Salsa ranchera je vlastne mexická pikantná farmárska omáčka z paradajok a inej zeleniny. Okrem cestovín a pizze sa dá použiť aj ako dip ku tortille, tak sa teším! A ajvar a ljutenicu urobím hneď, keď dozreje ďalšia várka zeleniny. Nezabudnite sa prihlásiť na odber newsletter, tento mesiac v ňom budú recepty na doterajšie zavárané dobroty spoza plota.



Prečítajte si viac príbehov a receptov!

Prvý rok spoza plota. Čo všetko sa zmenilo | Príbehy spoza plota | Recepty spoza plota

 

P.S.:Ak chcete vidieť viac fotiek a priebežne sledovať, ako sa nám darí, sledujte náš facebook alebo instagram.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *